Hekmatjárova fundamentalistická sunnitská Islamská strana (Hezbe Islámí) je činná predovšetkým na východe a severe krajiny a spoločne s Talibanom a sieťou Hakkání patrila medzi tri najväčšie afganské ozbrojené skupiny bojujúce proti medzinárodným a afganským vládnym jednotkám. V poslednej dobe ale hrala v povstaleckých bojoch len malú úlohu a dohoda má prevažne symbolický význam, poznamenala agentúra Reuters.
Návrh mierovej dohody zabezpečuje členom Islamskej strany imunitu pokiaľ ide o „politické a vojenské zločiny minulosti“ a plná politické práva. Zaväzuje tiež afganské úrady na prepustenie väzňov z radov Islamskej strany a k úsiliu o odstránenie tejto organizácie zo zoznamu teroristických skupín vypracovaného OSN.
Krok k nastoleniu trvalého mieru
Vládni predstavitelia dohodu vyzdvihujú ako krok k nastoleniu trvalého mieru v krajine, kritici naopak poukazujú na to, že dokument umožní neslávne slávnemu radikálovi, obviňovanému z podielu na smrti tisícov ľudí, hrať svoju úlohu na beztak komplikovanej afganskej politickej scéne.
Podľa afganskej vlády nie je presne známe miesto, kde má šesťdesiatdeväťročný Hekmatjár základňu; predpokladá sa, že žije na pakistanskom území. Vďaka dohode sa bude môcť vrátiť do Afganistanu a afganská vláda navyše bude mať povinnosť zabezpečiť mu bezpečnosť.
Dohodu podpísal šéf afganskej mierovej rady Ahmad Gílání, vládny bezpečnostný poradca Muhammad Hanif Atmar a Hekmatjárov zástupca Amín Karím. Pri podpise bol prítomný Hekmatjárov syn Habíburrahmán. Aby dohoda oficiálne nadobudla platnosť, musí ju podpísať aj prezident Afganistanu Ašraf Ghany a Gulbuddin Hekmatjár osobne. Žiadny dátum pre oficiálny podpis dohody nebol stanovený.
Ako uviedla agentúra AP, iniciatíva by mohla otvoriť cestu podobnej dohode s hnutím Taliban, ktoré už 15 rokov vedie vojnu proti Západom podporovanej afganskej vláde. Mierové rokovania medzi Kábulom a Talibanom o ukončení ozbrojeného konfliktu tento rok skrachovali.
Hekmatjár a jeho povstalecká skupina
Hekmatjár bol v 80. rokoch vodcom mudžáhidov bojujúcich proti sovietskej okupácii a dostávalo sa mu štedrej finančnej podpory od Saudskej Arábie a Spojených štátov. Podľa kritikov ale možno ešte viac ako proti Sovietom bojoval proti ostatným kmeňovým vodcom, aby si vytvoril čo najlepšie postavenie.
V čase občianskej vojny v Afganistane medzi rôznymi kmeňovými vodcami v 90. rokoch mal údajne Hekmatjár podiel na smrti desaťtisícov civilistov v Kábule. V rokoch 1993–1994 a 1996–1997 pôsobil ako afganský premiér, z Kábulu ho však už v roku 1996 vyhnali jeho niekdajší spojenci z Talibanu.
V minulosti Hekmatjár vyjadroval a pravdepodobne aj poskytoval podporu členom teroristickej siete al-Kájda a figuruje na americkom zozname medzinárodne hľadaných teroristov. Jeho Islamská strana má na svedomí početné útoky na afganské i medzinárodné sily, prihlásila sa okrem iného k neúspešnému pokusu o atentát na predchádzajúceho prezidenta Hamída Karzaja v roku 2008 či k zostreleniu vrtuľníka so zahraničnými vojakmi v rovnakom roku.