Opätovne sa tak za každú cenu pokúšal obrátiť stratenú pozornosť sveta na Ukrajinu. To bol aj cieľ jeho starostlivo pripravovaných protokolárnych stretnutí s prezidentom USA Barackom Obamom a jeho možnou nasledovníčkou v Bielom dome Hillary Clintonovou. Obe charakterizoval ukrajinský líder ako „veľmi dôležité“. Nevyšlo to však v prípade podania si rúk s Donaldom Trumpom, republikánskym kandidátom na prezidentský post. Snahám Porošenka a jeho diplomatov sa vyhol s odôvodnením, že mu to nedovoľuje predvolebný program a v New Yorku bude vraj až koncom týždňa. A tak sa Porošenko sústredil na prejav na pôde VZ OSN.
Foto: SITA/AP, Seth Wenig
„Rusko je iniciátorom a hlavným aktérom konfliktu na východe Ukrajiny,“ pripomínal prítomným ukrajinský líder v plamennej reči na 71. rokovaní VZ OSN. Zároveň tvrdil, že „teroristický prvok nevyhlásenej hybridnej vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, je evidentný“. Dokonca prirovnal občiansku vojnu vedenú Kyjevom proti Ukrajincom v Donbase k tragickými udalostiam v Sýrii.
Nielen na Porošenka však vo štvrtok nepriamo reagoval aj Kosť Bondarenko, šéf fondu Ukrajinská politika, v rozhovore pre portál 2000. „Ukrajinskí politici majú radi silné vyhlásenia, ale po nich nenasledujú skutky. Veľmi to znižuje autoritu moci nielen doma, ale aj v zahraničí. Ukrajina tak potom vyzerá ako štát, ktorý je schopný iba krákať,“ nastavil zrkadlo vládnej moci v Kyjeve ukrajinský politológ.
Prezident Porošenko pritom útočil v New Yorku na Rusko na pozadí stredajšej dohody zástupcov Kyjeva a protivládnych separatistov v Minsku o stiahnutí jednotiek a zbraní z viacerých oblastí na východe Ukrajiny. Ukrajinský líder to však v prejave ani nespomenul. Rovnako ignoroval otázku reforiem v krajine a tým vlastne rastúci tlak Francúzska a Nemecka.
„Postoj Európy je jasný: sme veľmi unavení z vývoja na Ukrajine. Neznamená to, že Európania sa zrieknu jej podpory, ale ich trpezlivosť má svoje hranice. Je na čase, aby Kyjev začal plniť politickú časť dohôd z Minska,“ sumarizuje situáciu kyjevský politológ Michail Pogrebinskyj v narážke na odkaz šéfov diplomacie Nemecka a Francúzska Franka-Waltera Steinmeiera a Jeana-Marca Ayraulta, ktorý zanechali po poslednej návšteve Kyjeva.
Aj najnovší miliardový kredit, ktorý Kyjev získal od Američanov, je však viazaný hlavne na ekonomiku. Na reformu v energetike a v komunálnej politike. V konečnom dôsledku to pre milióny Ukrajincov znamená o. i. zrušenie štátnej regulácie, a teda následný nekontrolovateľný rast cien palív, dodávok tepla a vyššie platby za potraviny, ako aj za komunálne služby.
Ako pripomína portál Politnavigator, sotva je nejakou náplasťou pre čoraz viac znechutenú spoločnosť za našimi východnými hranicami aj najnovšie jednohlasné rozhodnutie Snemovne reprezentantov, dolnej komory Kongresu USA, podľa ktorého Ukrajina dostane už okrem existujúcich dodávok výzbroje aj Kyjevom požadované moderné zbrane. Tým skôr, že s tým musí súhlasiť aj Senát USA a dokument musí podpísať aj prezident. A to je zatiaľ otázne. Spomínané rozhodnutie kongresmanov tak preto pripomína skôr postoj väčšiny prítomných na terajšom rokovaní VZ OSN, ktorí si síce vypočuli prezidenta Porošenka aj mu zatlieskali, ale väčšina krajín, ktoré zastupujú, nie je už dnes ochotná urobiť viac nad rámec verbálnej podpory Kyjeva.