Rakúsky kancelár Christian Kern, ktorý do Viedne pozval predstaviteľov desiatich štátov a Európskej únie, označil za hlavný cieľ stretnutia rýchly pokrok v riešení migračnej krízy. Týka sa to podľa neho predovšetkým oblasti ochrany vonkajších hraníc Európskej únie a pomáhať krajinám, v ktorých migranti bývajú.
Tusk tiež zdôraznil dôležitosť účinnej kontroly vonkajších hraníc EÚ. Za zásadnú podmienku dosiahnutie tohto zámeru považuje úzku spoluprácu medzi partnerskými krajinami západného Balkánu a Tureckom.
Rokovania, ktoré pred poludním začalo v rakúskej metropole, sa zúčastňujú okrem Kerna a Tuska aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a ďalší šéfovia či iní zástupcovia vlád Albánska, Bulharska, Chorvátska, Maďarska, Macedónska, Rumunska, Grécka, Slovinska a Srbska.
Prítomný je tiež eurokomisár vnútra Dimitris Avramopulos, ktorý sa vo svojom vystúpení hneď na úvod dotkol citlivej témy, keď sa odvolával na povinnosti byť solidárny. „Solidarita je vedomie zodpovednosti a základná hodnota,“ zdôraznil so zjavnou narážkou na kvóty pre rozdelenie utečencov v rámci EÚ, presadzované predovšetkým Bruselom, Berlínom a Viedňou.
Hlavne Maďarsko, ale aj ďalšie tri štáty višegrádskej skupiny Česko, Slovensko a Poľsko, povinné kvóty stanovené Európskou úniou pre prerozdelenie migrantov odmietajú. Ide o jedno z konfliktných tém okolo migračnej krízy, ktoré vyvolávajú vnútri EÚ nezhody.
Pri podobnej schôdzke, ktorá sa vo Viedni uskutočnila vo februári, bolo dohodnuté uzavretie balkánskej migračné trasy. To výrazne prispelo k obmedzeniu prívalu utečencov a migrantov smerujúcich najmä zo Sýrie, Iraku, Afganistanu, ale aj z ďalších ázijských krajín do bohatých európskych štátov na čele s Nemeckom, Švédskom a Rakúskom.
Od dnešného summitu sa však žiadny podobný konkrétny výsledok neočakáva.