Zomrel Max Mannheimer, významný svedok holokaustu

, 26.09.2016 14:00

Keď sa dostal z nacistického zajatia, v ktorom mu každý deň visel život na vlásku, vážil o polovicu menej, ako by mal dospelý človek s jeho postavou. Len 37 kilogramov.

Na snímke z mája 2015 sa Max Mannheimer (na...
Na snímke z mája 2015 sa Max Mannheimer (na invalidnom vozíku) zúčastnil na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti 70. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Dachau. Vedľa neho stojí nemecká kancelárka Angela Merkelová. Autor: SITA/AP, Andreas Gebert

Zaprisahal sa, že nikdy nevkročí na nemeckú zem, pretože počas vraždenia Židov stratil najbližších príbuzných vrátane manželky. Lenže nová láska mu zmarila skalopevné predsavzatie. Zaľúbil sa do dievčaťa z nemeckej antifašistickej rodiny. Usadil sa v Nemecku a keď po desaťročiach prelomil mlčanie o hrôzach druhej svetovej vojny, stal sa v krajine jedným z najznámejších svedkov holokaustu.

Volal sa Max Mannheimer. Rodák z medzivojnového Československa zomrel v piatok v Mníchove vo veku 96 rokov. „Dlhujeme mu vďačnosť. Bol veľký zmierovateľ,“ citovala agentúra DPA nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Mannheimer nikdy nezabudol na likvidáciu Židov, ale odmietal šíriť pocit historickej viny medzi Nemcami narodenými po skončení vojny. Hovorieval o poučení, o výstrahe. „Nie ste zodpovední za to, čo stalo, ale máte zodpovednosť postarať sa, aby sa to znovu nestalo,“ opakovane odkazoval mladej generácii.

Našťastie mal mozole

Mannheimer sa narodil vo februári 1920 v Novom Jičíne. Nacisti zabrali toto mesto v októbri 1938. Jedno z prvých protižidovských obmedzení zažil, keď rodičom, ktorí sa živili ako obchodníci, zakázali používať auto. Nasledovali pogromy – rozbíjanie židovských obchodov, zničenie cintorína. „Nemci vyhádzali zo synagógy modlitebné knižky a zvitky Tóry. Potom po nich šliapali. Synagógu nepodpálili len preto, že stála neďaleko plynárne,“ spomínal pre dokumentárny portál Post Bellum.

V januári 1939 sa Mannheimerovci odsťahovali do Uherského Brodu. Utrpenie v nacistických táboroch sa začalo v januári 1943 transportom do Terezína, odkiaľ celú rodinu odvliekli do Osvienčimu (Auschwitz). Tvrdili im, že idú pracovať niekam na východ. Bola to však cesta k chápadlám smrti.

Po príjazde transportu, v ktorom bolo tisíc Židov, nasledovala takzvaná selekcia. Čiže rozdelenie na tých, čo hneď zahynú, a na tých, čo budú otročiť. „Mal som 23 rokov. V Uherskom Brode som pracoval na píle a na stavbe ciest. Vďaka tomu som mal mozole, tak ma poslali vľavo. Keby som mal ruky ako pianista, tak by som musel vpravo, kde všetkých čakala smrť,“ povedal Mannheimer pre server iDNES. Z osemčlennej rodiny neposlali do plynových komôr len jeho s 19-ročným bratom, ktorý sa nacistom hodil ako inštalatér. Nacisti vtedy zavraždili aj Mannheimerovu manželku Evu. V tých chvíľach netušil, čo sa stane s príbuznými, ktorých dali vpravo. „Jeden väzeň zo Slovenska, ktorý tam bol už dlhšie, mi však povedal, že vyletia komínom,“ zaspomínal, pričom sa priznal, že najprv nechápal, čo mu povedal.

Väzeň s číslom 99728

Nacisti nepovažovali Židov za normálne ľudské bytosti. Tých, čo zatiaľ nechali nažive, označovali číslami. Mannheimerovi vytetovali na ruku 99728.

Na jeseň 1943 ho poslali do varšavského geta, aby vyberal použiteľné tehly. Keď ho zase poslali do Auschwitzu, začal drieť v práčovni a robil s aj kartotékami zabitých väzňov. V lete 1944 stadiaľ nacisti hnali časť práceschopných väzňov do Nemecka. Ďalší koncentrák, v ktorom sa ocitol Mannheimer, sa nachádzal v Dachau. Dostal druhé číslo. 87098. „Už ste veteráni… Viete, že ak chcete prežiť, najdôležitejšie je neupútať pozornosť,“ radil presunutým väzňom jeden väznený komunista.

Archívna fotografia spred druhej svetovej vojny...
Archívna fotografia spred druhej svetovej vojny zachytáva Mannheimera s manželkou Evou, ktorá počas holokaustu zahynula v nacistickom tábore smrti v Osvienčime na území hitlerovcami okupovaného Poľska. Autor: ARCHÍV MAXA MANNHEIMERA

Vytúženú slobodu priniesli do Dachau americkí vojaci na jar 1945. Podvyživený Mannheimer sa zotavoval v lazarete. Vrátil sa do Nového Jičína. Keďže výborne ovládal nemčinu, tlmočil na ľudovom súde. Napriek tomu, že Nemcov mohol mať plné zuby, zachoval si zmysel pre spravodlivosť. „Mladé dievča, ktoré som poznal a bolo z nacistickej mládežníckej organizácie, odsúdili na desať rokov. To sa mi nepáčilo a odmietol som prekladať,“ poznamenal pre iDNES.

S novou láskou do Mníchova

Nemka z antifašistickej rodiny, ktorá po skončení vojny očarila Mannheimera, sa volala Elfriede Eiseltová. „Zaľúbil som sa. Ubezpečila ma, že Nemecko sa stane demokraciou po tom všetkom, čo sa stalo. Uveril som jej,“ vysvetlil pred portál NPR. Zosobášili sa a spoločný život začali viesť v Mníchove. Mali jednu dcéru. Jeho žena v roku 1964 podľahla rakovine.

Pre Manhheimera znamenal holokaust niekoľko desaťročí hrôzostrašnú časť života, o ktorej nechcel rozprávať. Potreboval sa odpútať od spomienok na desivú minulosť. V roku 1986 však počas cesty do USA zbadal namaľované hákové kríže. Jeden pohľad mu stačil, aby prelomil dlhé mlčanie. Obával sa, že neonacizmus je nový prízrak.

Začal navštevovať nemecké školy, aby mládeži rozprával o hrôzach Hitlerovej ríše. Sprevádzal aj návštevníkov v niekdajšom koncentráku v Dachau. Priznal sa, že spočiatku bolo veľmi náročné. „Musel som si zobrať tabletky na upokojenie. Do popredia sa mi totiž znovu vracali strach, bolesť a poníženie, čo som zažil. Nedokázal som ísť ku krematóriu v Dachau,“ zdôveril sa pre denník Guardian.

Nakoniec sa stal rozprávajúcim svedkom holokaustu až do konca svojho života. Prešiel niekoľko stoviek škôl. „Môj zámer nie je učiť ľudí o hriechoch ich otcov a starých otcov. Nevidím sa ako sudca. Jednoducho som svedok a chcem im osvetliť minulosť. Nikto v tom nie je lepší ako niekto, čo mal osobnú skúsenosť s koncentrákmi,“ zdôraznil pre Guardian.

Mannheimer sa stal predsedom združenia bývalých väzňov v Dachau. Zaslúžil sa o to, že minulý rok kancelárka Merkelová prišla na spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia oslobodenia niekdajšieho koncentráku. Stala sa prvou osobou na čele nemeckej vlády, ktorá sa zúčastnila na tejto každoročnej akcii.

Nacisti vybudovali koncentrák v Dachau ako prvý na nemeckom území. Pôvodne bol určený pre politických väzňov. Neskôr sa stal peklom aj pre Židov a Rómov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#holokaust #Nacisti #koncentračné tábory #Auschwitz #Dachau
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku