Horúcu hlavu islamského radikála schladí väzenská cela

, 28.09.2016 07:38

Kdejakí samozvaní bojovníci za "čistý" islam sa pokúšajú skryť svoje odsúdeniahodné činy za Alahovo učenie. Nielen odrezávanie hláv "neveriacim", ale aj ničenie kultúrneho dedičstva spadá do ich účelovej oddanosti Alahovi. Ahmad Mahdí Faki, líder islamských radikálov v africkom Mali, má s tým bohaté skúsenosti.

Ahmad Mahdí Faki.
Ahmad Mahdí Faki. Autor: Reuters, Bas Czerwinski

V utorok ich Medzinárodný trestný súd (ICC) ocenil deviatimi rokmi za mrežami, kde by horúcu hlavu radikála mali schladiť väzenské múry. Konkrétne za barbarské ničenie kultúrnych pamiatok v meste Timbuktu vzdialenom asi 700 kilometrov od metropoly Bamako. Podľa sudcu má vynesený trest odradiť prípadných nasledovníkov od podobných činov. Smutným prvenstvom Fakiho je, že je prvým potrestaným za takýto barbarský čin.

„Fakiho priznanie a vyjadrenie ľútosti zmiernilo jeho trest z možných až 30 na deväť rokov. Priznal, že ničil chránené pamiatky a požiadal spoluobčanov o odpustenie,“ citujú agentúry zdroj blízky súdu v Haagu. Ako pripomína britská BBC, odsúdený radikál a jeho banda ozbrojencov zaútočili ešte v roku 2012 na miestne mešity a hrobky uctievaných mužov. Všetky boli na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Hlavne krompáčmi a dlátami zlikvidovali deväť mauzóleí a vchod do mešity. Väčšina zničených pamiatok pochádzala zo 14. storočia. „Dôvodom“ barbarského činu „verných odkazu Alaha“, príslušníkov skupiny Ansar Dine napojenej na severoafrickú odnož teroristickej organizácie Al-Kajdá v islamskom Maghribe, bolo, že objekty považovali za svätokrádež.

Podľa samotného Fakiho mu vraj prekážalo, že sa ľudia napriek zákazu modlili pri starobylých hrobkách, čo považoval za tmárstvo. V mauzóleách ležali pozostatky zakladateľov mesta a významní klerikovia, ktorých väčšina obyvateľov považovala za svätých.

V očiach sunnitských fanatikov to bol však prejav rúhania. Ničenie pamiatok zachytené na videu obletelo pred rokmi celý svet a neskôr sa stalo súčasťou dôkazového materiálu obžaloby vznesenej proti obvinenému islamskému radikálovi.

Faki síce napokon utiekol do Nigeru, ale tamojšia vláda ho na základe medzinárodného zatykača napokon odovzdala súdu v Haagu.

Živnou pôdou pre aktivity novodobých barbarov bolo jedno z ďalších povstaní západosaharských Tuaregov, ktoré vypuklo 1. apríla 2012. O päť dní neskôr sa Timbuktu stalo hlavným mestom samozvaného štátu Azavad. Netrval však dlho.

V januári 2013 v rámci antiteroristickej operácie museli povstalci opustiť územie bez boja. Stihli však narobiť obrovské škody. Okrem už spomínaných útokov na mauzóleá, hroby a mešity pálili aj starodávne rukopisy zemepisných a vedeckých kníh.

„Budovu Inštitútu Ahmeda Baba, v ktorej bolo 20-tisíc vzácnych rukopisov, náboženských, právnických a vedeckých traktátov, oheň ťažko poškodil,“ povedal Ousmane Halle, starosta mesta, pre agentúru AP.

Tamojšia univerzita v tomto asi 50-tisícovom meste bola dlhé roky centrom islamského učenia. Niektoré zo zachovaných rukopisov pochádzali až z 12. storočia. Časť písomností, z ktorých asi 100 tvorili arabské a starogrécke písomnosti, sa však podarilo zachrániť vyvezením z mesta, zatiaľ čo iné pred islamskými radikálmi ukryli.

Mesto Timbuktu patrilo v období 13. a 17. storočia medzi centrá islamu, ktoré prispeli k jeho šíreniu ďalej na západ Afriky. Pôsobilo tam takmer 200 škôl a univerzít, v ktorých získavali vzdelanie študenti z celého islamského sveta. Následne vzdelávali moslimov vo veľmi vzdialených krajinách od Španielska až po Indiu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#islam #islamskí radikáli #Ahmad Mahdí Faki
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku