Peres: Ostrov v rozbúrenom oceáne pomáhal stavať veľký rečník

Vedel narábať so slovami ako málokto. Vynikajúce prejavy si písal sám, pričom rovnako dokázal zaujať, keď hovoril z hlavy. Šimon Peres sa zapísal do dejín nielen ako prezident, dvojnásobný premiér a viacnásobný minister, ale aj ako veľký rečník.

29.09.2016 07:20
šimon peres Foto:
Šimon Peres na snímke z roku 2008.
debata (1)

Poučne rozprával o holokauste aj o ťažkostiach a pevnej vôli pri budovaní Izraela. O súčasnosti a budúcnosti zdôrazňoval, aký je najcennejší život v mieri. V podstate tak, ako na Peresa spomínal neskorší palestínsky vyjednávač Saíb Irikát, keď ho stretol ešte ako mladý profesor: „Bol som na niečo nahnevaný. Pozrel sa na mňa a hovorí: Saíb, päť rokov bolestivých a frustrujúcich rokovaní je lacnejších ako päť minút prestrelky,“ pripomenula Irikátove slová stanica CNN.

Peres odišiel z bieloruského Višneva žiť s rodičmi na budúce izraelské územie v roku 1934, keď mal 11 rokov, takže stihli ujsť pred holokaustom. Keď rečnil v nemeckom parlamente, spomínal na starého otca. Bol ním rabín Zvi Melzer. S vnukom sa lúčil slovami, aby navždy zostal Židom.

„Vtedy som ho videl naposledy. Keď nacisti prišli do Višneva, prikázali všetkým členom židovskej komunity, aby sa zhromaždili v synagóge. Dvere zvonku zamkli a podpálili drevenú stavbu. Jediným zvyškom celej komunity boli žeravé uhlíky.“

Napriek miliónom zavraždených Židov nacisti nedosiahli svoj cieľ. „Starého otca spálili s jeho bratmi zaživa. Plamene spálili ich telá. Ale nie ich dušu… Som hrdý na vzkriesenie Izraela, morálnu a historickú odpoveď na pokus vymazať Židov z povrchu zemského.“

Budovať Izrael bol už jeho detský sen. V inom prejave poznamenal, že človek sa môže cítiť taký starý, aký má vek, ale môže byť mladý tak, ako sú jeho sny. Išiel za nimi celý život. „Presne tak, ako vo svojich dvadsiatich, tak aj vo svojich deväťdesiatich rokoch veril, že tvrdým úsilím je možné dosiahnuť vytýčené ciele,“ uviedol pre Pravdu izraelský veľvyslanec na Slovensku Zvi Vapni.

Peres nazýval budovanie a rozvoj Izraela stavaním ostrova v rozbúrenom oceáne. A kde bolo mŕtvo, zrodil sa život. „Púšť sme zmenili na rozkvet.“ Krajina, ktorá bola v počiatkoch bez tečúcej vody, ako pripomínal Peres, sa rozvinula tak, že dosiahla napríklad svetové úspechy vo vede a výskume.

Ešte predtým však nastala prvá ťažká skúška, keď po vyhlásení izraelskej nezávislosti zaútočilo sedem arabských armád. „Čelili sme im sami. Bez žiadnych spojencov. Vzoprení a do poslednej nádeje, že židovský ľud sa zachová. Keby sme vojnu prehrali, bol by to koniec nášho ľudu.“ Ani odvtedy nikto nepokoril Izrael, ale Peres upozornil, že najhlavnejšie sa nepodarilo dosiahnuť.

„Vďaka izraelským ozbrojeným silám sme vyhrali všetky vojny, ale nezískali sme najväčšie víťazstvo, po ktorom túžime: oslobodiť sa od potreby dosahovať víťazstvá. Dokázali sme, že agresori nemusia nutne vzísť ako víťazi, ale poučili sme sa, že víťazi nutne nevyhrajú mier,“ povedal po prevzatí Nobelovej ceny za mier.

Keď pokračoval, predstavu o trvalom mieri vysvetlil takto: „Nie sú to hlavne zbraní, ale ľudia, kto víťazí. Záver zo všetkých vojen je, že potrebujeme lepších ľudí. Nie lepšie zbrane, aby sme vyhrali vojny, a hlavne, aby sme im zabránili.“ (Vtedy sa zdalo, že Palestínčania sú konečne pripravení normálne nažívať s Izraelom.)

O necelé dve desaťročia získala Nobelovu cenu za mier Európska únia. Na pôde Európskeho parlamentu to rečník Peres využil, aby zdôraznil, ako sa starý kontinent zmenil: „Ľudia starnú, ale sny sú nestarnúce. Zmenili sme sa. Európa sa zmenila. Vyjadrujem obdiv zmenenej Európe. Rozviedla sa s minulosťou. Vytvorila novú Európu. Premenili ste tisíce rokov rozdelenú Európu na zjednotenú Európu dneška. Nahradili ste vojenské tábory vedeckými areálmi. Európa, ktorá poznala rasizmus, ho teraz považuje za zločin. Viem, že čelíte hospodárskej kríze, ale vaše nebo je bez mračien vojny. Európa napravila svoje chyby a buduje lepší svet. Pre nás sa Európa holokaustu stala Európou podporujúcou našu obrodu.“

Jedno z dôležitých varujúcich posolstiev Peresa zaznelo na konferencii na Ukrajine. Rečnil brilantne, bez papierov. „Jeden novinár porovnával štáty s loďami. Každá loď je pod vlastnou vlajkou a so svojím kapitánom. Úlohou diplomacie je odvrátiť zrážku medzi týmito loďami. V súčasnosti všetci cestujeme na jednej lodi. Je na nej 193 kapitánov. Loď má 193 kajút, každú pre inú krajinu. Všetko, čo sa deje s loďou, vplýva na to, čo sa deje v kajutách. A všetko, čo sa odohráva v kajutách, vplýva na to, čo sa odohráva s loďou. Ak sú v jednej kajute atómové bomby, potom je ohrozená celá loď. V súčasnosti globálna loď nemá kapitána, nemá vlajku. Nevieme, kam sa plaví. A to vplýva na nás všetkých, v každej kajute.“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Šimon Peres