Prezident Juan Manuel Santos a šéf FARC-u Timoleón Jiménez podpísali zmluvu po štyroch rokoch vyjednávaní v Havane. Nobelov výbor rozhodol o udelení ceny za mier aj napriek tomu, že Kolumbijčania v nedávnom referende zmluvu neprijali. Médiá to komentovali ako uštedrenie nepríjemnej rany prezidentovi Santosovi a celému mierovému procesu.
Skupina FARC bojoval proti kolumbijskej vláde od roku 1964. V konflikte, do ktorého vstúpili aj ďalšie ľavicové gerilové skupiny, pravicové militantné skupiny a drogová mafia, zomrelo viac ako 260 000 ľudí.
Mierová zmluva má ukončiť tento viac ako polstoročie trvajúci konflikt. Je v nej zahrnutá pozemková reforma a nové prístupy k boju s drogovou mafiou. FARC by mal mať v nadchádzajúcich dvoch volebných obdobiach garantovaných 10 poslaneckých mandátov.
Odporcovia zmluvy kritizovali predovšetkým príliš mierne tresty pre bojovníkov FARC-u.
Nobelov výbor pre udeľovanie ceny za mier v jej zdôvodnení uviedol, že má byť povzbudením pre pokračovanie mierového procesu v Kolumbii a vyjadrením úcty a piety obetiam vyše pol storočia trvajúceho násilia v Kolumbii.
Santos vyjadril „ohromenie“ a „veľkú vďačnosť“
Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos vyjadril „ohromenie“ a „veľkú vďačnosť“ po tom, čo získal Nobelovu cenu za mier za rok 2016. Meno laureáta oznámil v Osle nórsky Nobelov výbor. Santos bol „prekvapený“, uviedol tajomník Nobelovho výboru Olav Njölstad, ktorý sa s prezidentom Kolumbie spojil telefonicky.
„Povedal, že to (ocenenie) je ‚neuveriteľne dôležité‘ pre budúcnosť mierového procesu v Kolumbii,“ dodal Njölstad, ktorého citovala agentúra DPA.
Favoritmi boli obyvatelia gréckych ostrovov, ale aj pápež František
Obyvatelia gréckych ostrovov, ktorí pomáhajú migrantom po strastiplnej ceste cez Stredozemné more do Európy, a dobrovoľní záchranári v Sýrii boli podľa stávkových kancelárií najväčšími favoritmi na zisk tohtoročnej Nobelovej ceny za mier.
Medzi ďalšími nominovanými, ktorí mali podľa stávkových kancelárií veľkú šancu na zisk ceny, boli pápež František, strany, ktoré dohodli kolumbijskú mierovú dohodu, a kongský gynekológ Denis Mukwege, ktorý pomáha obetiam znásilnenia.
Medzi ďalšími favoritmi na Nobelovu cenu za mier najčastejšie zaznievali mená ruskej obhajkyne ľudských práv Svetlany Gannuškinovej a vyjednávačov dohody o iránskom jadrovom programe.
Ocenenie by podľa expertov mal dostať aj spolupracovník americkej tajnej služby NSA Edward Snowden, ktorý zverejnil materiály amerických tajných služieb o rozsiahlom sledovaní komunikácie Američanov aj ľudí v zahraničí, alebo Laurent Fabius, predseda parížskej konferencie o klíme, kde bola dojednaná nová medzinárodná dohoda o znižovaní emisií skleníkových plynov.
Zmieňovaná je tiež Nadja Muradová z irackej komunity jezídov, ktorá prežila masaker svojej rodiny a sexuálne zotročenie bojovníkmi takzvaného Islamského štátu. Po úteku z otroctva sa teraz usiluje na diplomatickej úrovni o ukončenie obchodovania s ľuďmi.