Do dobrovoľného vojenského výcviku sa chceli dostať extrémisti, usudzuje analytik

Pocit mieru, ktorý v krajinách Európskej únie nebol narušený od skončenia druhej svetovej vojny, je teraz iný, upozorňuje v rozhovore pre Pravdu Jaroslav Naď, ktorý pôsobí ako riaditeľ programu Bezpečnosť a obrana v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku.

12.10.2016 08:00
debata (79)
Jaroslav Naď Foto: SITA
Jaroslav Naď Jaroslav Naď

Švédsko sa chystá obnoviť brannú povinnosť. V čom vidí ohrozenie národnej bezpečnosti?
Vo Švédsku sa hovorí, že posilní spoluprácu nielen so spojencami z EÚ, ale aj s NATO. Krajina má zlé skúsenosti s Ruskom, ktoré pravidelne narúša švédsky vzdušný priestor a tiež výsostné vody. Navyše vidí, čo sa deje na Ukrajine. Švédsko pritom konzultuje svoje kroky s Fínskom, s ktorým sa zhoduje, že Rusko predstavuje zvýšené bezpečnostné riziko.

Švédi sú však rozdelení v názore na vstup do NATO. Prečo?
Značne to vyplýva z faktu, že Švédsko je dlhší čas neutrálny štát. Takže o neutralite sa dá hovoriť ako o tradícii. Ďalšou okolnosťou je to, že Švédi vravia, že majú bližšie k NATO ako Fíni, ale nepokúsia sa o členstvo v ňom, kým sa tak nerozhodne aj Fínsko. Nevylučujem, že ak bude pokračovať ruská agresívna provokačná politika, obidve krajiny si povedia, že chcú ísť do NATO.

Posilnenie civilnej ochrany a debatu o obnovení brannej povinnosti zažíva aj Nemecko. Vzniká pocit celoeurópskeho ohrozenia?
Dá sa s tým súhlasiť. Jednak Nemecko zvyšuje obranno-bezpečnostné povedomie vo verejnosti, jednak viaceré štáty prijali nové strategické bezpečnostné dokumenty. Ide o reakciu na ruskú anexiu Krymu, predtým ešte aj na agresiu proti Gruzínsku, ale hlavne v súvislosti s násilnými krokmi proti Ukrajine. Skutočnosť vyzerá tak, že pocit mieru, ktorý v krajinách EÚ nebol narušený od skončenia druhej svetovej vojny, je teraz iný. Predpokladám, že obava z diania na východ od Slovenska sa odzrkadlí aj v konečnej podobe slovenskej bezpečnostnej aj obrannej stratégie, ktoré sa pripravujú a majú byť hotové v prvom polroku 2017.

Mimoriadne aktívne je Poľsko, kde sa dokonca uvažuje o zdvojnásobení počtu vojakov na 150-tisíc, čo tiež zodpovedá hodnoteniu, že Európa je viac v strehu.
Poliakov sprevádzajú veľmi zlé historické skúsenosti. Investujú viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu do obrany. V tomto smere sú jednoznačným lídrom spomedzi krajín visegrádskej štvorky. Dali veľa peňazí do prezbrojenia. Súvisí to s pocitom strachu. Vzťahy Poľska s Ruskom nie sú dlhodobo dobré. Sú chladné, či až antagonistické. Poliaci chcú byť pripravení na hrozbu, že by ich niekto priamo ohrozil a mali by dostatočnú silu dočasne sa sami postaviť proti nepriateľovi, kým by sa mobilizovalo na ich pomoc NATO. Mali by sme si z nich zobrať príklad, pretože zmysel Poľska pre obranyschopnosť je obdivuhodný.

Slovensko prišlo s dobrovoľným vojenským výcvikom. V prvej etape sa prihlásilo len 129 záujemcov a kurz dokončilo iba 31 mužov a žien. V čom je príčina slabých údajov?
Ide o dva aspekty. Jedna vec je, že projekt nebol dobre legislatívne pripravený. Viacero ustanovení bráni mladým mužom a ženám prihlásiť sa. Napríklad chýba kompenzácia pre zamestnávateľov týchto osôb. Našťastie ministerstvo obrany si to uvedomilo a pripravuje zmeny k lepšiemu. Druhý problém spočíva v tom, že tento výcvik by potreboval kvalitnejší marketing. Rezort obrany by mal viac investovať do toho, aby vyvolal záujem medzi mladými ľuďmi. Platí to celkovo o nábore do ozbrojených síl. Naopak, Česko to už dokáže robiť veľmi dobre.

Slovenský projekt vychádza z predpokladu ročne získať 150 dobrovoľníkov. Je to primeraný počet? Nie je to málo?
Nebolo by to málo, keby sa každý rok podarilo nájsť 150 kvalitných mužov a žien. Nazdávam sa, že tento počet určilo ministerstvo obrany aj na základe predpokladaného záujmu.

Ako si vysvetľujete, že sa prihlásilo 129 ľudí a výcvik zvládlo 31?
Mnohí nezvládli fyzické skúšky, prípadne neuspeli v psychologických testoch. Treba však povedať aj to, čo rezort obrany prirodzene nekomunikuje, a to je skutočnosť, že viacerí neprešli cez určité bezpečnostné previerky zamerané na extrémizmus a podobne. Je zrejmé, že organizácie, ako sú napríklad Slovenskí branci a Vzdor Kysuce sa snažia infiltrovať do bezpečnostných zložiek. Zjavne považovali dobrovoľný vojenský výcvik za nádejný spôsob, ako preniknúť do ozbrojených síl.

Spomenuli ste, že v Česku sa veľmi dobre darí regrutovať mladých do armády.
Je to vyslovene komerčný marketing. Česi vedia popularizovať ozbrojené sily. Podporujú ich napríklad na rôznych verejných podujatiach obľúbení herci a speváci. České ministerstvo obrany podporuje hudobné festivaly, aby sa priblížilo k mladým ľuďom. Mimochodom, pred pár rokmi urobil skvelú kampaň rezort obrany v Holandsku.

Ako?
Ministerstvo sa stalo partnerom veľmi divácky sledovanej speváckej súťaže Holandsko hľadá Superstar. Súťažiaci podporovali regrutovanie do ozbrojených síl tričkami, ktoré mali oblečené počas vystúpení na pódiu. Výrazne to pomohlo, pretože záujem o armádu veľmi stúpol.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Viac na túto tému: #armáda #branná povinnosť #dobrovoľná vojenská príprava