Podľa informácií denníka Pravda z redakcie britského denníka The Guardian mal Johnson pod pseudonymom písať na viacerých významných spravodajských weboch aj blogy, v ktorých agitoval za zotrvanie v únii a vyzdvihoval výhody členstva. „Boris Johnson je muž viacerých tvárí. Britskí voliči teraz s trpkosťou zisťujú, že išlo len o boj medzi bývalým britským premiérom Davidom Cameronom a Johnsonom o postavenie v Konzervatívnej strane. Johnson si myslel, že keď sa postaví na odpor proti únii, získa si tým straníkov, ale zároveň bol presvedčený, že Briti zahlasujú za zotrvanie v únii. Veril, že sa zbaví Camerona, ale zároveň zostanú v EÚ," povedal pre Pravdu Paul Rich, profesor politológie, ktorý prednáša na univerzitách v Bristole, vo Warwicku či v Melbourne a je konzultantom aj na prestížnej britskej Cambridgeskej univerzite. Cameron bol zástancom zotrvania krajiny v EÚ, po júnovom referende, v ktorom sa Briti tesnou väčšinou rozhodli pre brexit, podal demisiu. Na jeho miesto zasadla jeho spolustraníčka Theresa Mayová.
Johnson svoju „publikačnú" činnosť počas predreferendovej britskej kampane označil za prirodzenú zmenu názoru. Článok pre The Daily Telegraph pritom napísal dva dni predtým, ako verejne ohlásil, že sa pridáva k zástancom brexitu. „Každý sa rozhodoval, či zostať, alebo odísť z EÚ a je nespochybniteľnou pravdou, že vo februári som si túto otázku kládol aj ja, tak ako mnohí ľudia v tejto krajine. V tejto súvislosti som napísal dlhý článok, ktorý vyznel jednoznačne v prospech vystúpenia v EÚ. Potom som chcel pre seba vypracovať alternatívny prípad, a preto som napísal semi-parodický článok s opačným záverom, ktorý sa záhadným spôsobom dostal do novín," povedal na margo celej situácie Johnson pre televíznu stanicu Sky News.
Johnson v článku, ktorý zverejnili britské médiá, upozorňoval v prípade brexitu na riziko odtrhnutia sa Škótska od Anglicka. Táto obava sa napĺňa, keďže škótska vláda ohlasuje, že chce nové referendum o nezávislosti Škótska. Johnson v článku opisuje, že pokračovanie britského členstva v EÚ by bolo „požehnaním pre Európu a svet". „EÚ je trhom na prahu našich dverí, ktorý je pripravený na ďalšie využívanie zo strany britských firiem. Členský poplatok za tento prístup je relatívne malý. Prečo sme odhodlaní ukázať týmto výhodám chrbát?" pýtal sa Johnson vo svojom autorskom článku. Johnson sa obával aj ekonomického šoku, ktorý po brexite príde. Británii hrozí, že ak by sa rozhodla pre prísne obmedzenie migrácie, Brusel by reagoval obmedzením ich prístupu na 500-miliónový jednotný európsky trh.
Firmy zvažujú odchod
Johnson sa v nepublikovanom článku o výhodách členstva Británie v EÚ nemýlil. Briti začínajú negatívne pociťovať dosahy ich júnového rozhodnutia. V európskych firmách so sídlom v Británii si už niekoľko mesiacov podávajú kľučky nemecké či francúzske delegácie, ktoré sa snažia prilákať podnikateľov do ich krajiny. Británia má totiž pred sebou neisté mesiace či roky, čo odrádza firmy od ďalších investičných projektov.
Napríklad francúzska vláda začiatkom tohto týždňa spustila v Británii kampaň, cez ktorú chce nalákať firmy najmä z Londýna, aby sa v obave z negatívnych účinkov brexitu presťahovali radšej do Paríža. Prvé plagáty sa objavili na najväčšom britskom letisku Heathrow v Londýne a na londýnskej stanici železničnej linky Eurostar. „Unavuje vás hmla? Skúste žaby! Zvoľte Paríž La Défense," píše sa na plagátoch. La Défense je obchodná štvrť na severozápadnom predmestí Paríža. Podľa predstaviteľov štvrti La Défense má reklamná kampaň poukázať na atraktivitu Paríža, ktorý ponúka relatívne nízke nájmy a dobre fungujúcu verejnú dopravu.
O presune sídla aktuálne uvažujú aj viaceré finančné domy. Nové „londýnske City" by mohlo vzniknúť v Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom, v Berlíne, Edinburghu, Dubline, Amsterdame alebo Luxembursku. Výhľadovo môže ísť o presun až 150-tisíc ľudí. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk. Najnovšie prišlo Nemecko s návrhom na zjednodušenie podmienok prepúšťania bankárov s nadpriemernými príjmami. Cieľom zmeny nastavenia nemeckého pracovného trhu je, aby sa práve Nemecko stalo novým európskym finančným centrom. Už v súčasnosti v krajine sídli sedem z desiatich najväčších svetových bánk.
Pred britským referendom navyše zástancovia brexitu ohlasovali, že po odchode Británia získa 350 miliónov libier týždenne z dôvodu nižších platieb do EÚ. Hneď po referende Nigel Farage označil toto tvrdenie za chybu. Analytik Trim Broker Ronald Ižip poukazuje na to, že paradoxne, v skutočnosti to môže byť presne opačne. Británia bude musieť týždenne platiť 350 miliónov libier do EÚ počas jedného roka. Ako účet za rozvod.
K rokovaniam prístup zamietnutý
Briti veria, že po brexite by mohli fungovať vo vzťahu s úniou ako Nóri. Krajina v dvoch referendách v rokoch 1972 a 1994 odmietla členstvo v EÚ, no stále je členom Európskeho hospodárskeho priestoru. Toto členstvo umožňuje päťmiliónovej krajine prístup na jednotný európsky trh, kam smeruje 80 percent nórskeho exportu a dováža sa 60 percent tovarov a služieb. Nóri však nemajú právo hlasovať pri stanovovaní pravidiel obchodu. V Bruseli musia nórski predstavitelia vlády opustiť rokovaciu miestnosť v prípade, že sa prijímajú kľúčové rozhodnutia, na ktoré sa momentálne ešte vyžaduje súhlas 28 členských štátov EÚ. Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie.
Briti by tak mali, paradoxne, menej suverenity, ako majú teraz v únii. Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier).
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.