„Sme hrdí na to, že stojíme pri vás v tejto historickej operácii,“ reagoval Brett McGurk, vyslanec USA, ktoré "zastrešujú“ aj najnovšiu ofenzívu.
Bitka o druhé najväčšie iracké mesto bude podľa očakávaní trvať niekoľko týždňov, ak nie mesiacov. „Armáda sa pripravuje bojovať mnohé mesiace,“ vyhlásil ešte v septembri pre CNN Abádí. Aj väčšina pozorovateľov upozorňuje, že bitka o severosýrske mesto Aleppo je v porovnaní s bitkou o Mosul "iba“ epizódou. Okrem obrovskej vlny utečencov, tisícov civilných obetí je tu aj rôznorodosť útočiacej koalície. Otázkou je zároveň, či aj v prípade Mosulu bude svet orodovať, tak ako počas bojov o Aleppo, za zastavenie bojov v záujme záchrany životov civilistov.
„Turecký prezident Erdogan už oznámil, že jeho armáda pokračuje v postupe na sýrske mesto Rakka v spolupráci s americkými špeciálnymi jednotkami. Ide o plán Ankary vytvoriť tzv. nárazníkovú zónu na severe Sýrie s rozlohou približne 5 000 štvorcových kilometrov. Ide o oblasť, ktorá je v tesnom susedstve so strategickým mestom Aleppo. Turci by chceli aby bolo súčasťou ,nárazníkovej‘ zóny. Erdogan sa na tom dohodol s Obamom,“ pripomína Semion Bagdasarov, politológ zaoberajúci sa problémami Blízkeho východu, širší aspekt irackej ofenzívy, na ktorej sa zúčastňujú zďaleka nie vzájomne sa rešpektujúce sily. V rámci spomínaného plánu sa Ankara najnovšie „schovala“ za oslobodenie, podľa Reuters, deviatich sýrskych miest vrátane mesta Dabik na turecko-sýrskej hranici, odkiaľ podľa Ankary „teroristi ostreľovali oblasť medzi tureckými mestami Kilis a Karkamiš“.
„Keď Erdogan oznámil, že jeho jednotky sa zúčastnia aj na ofenzíve na Mosul, iracký premiér Hajdar Abádí reagoval: Starajte sa o seba. Kto ste vôbec? Nikto! Zo základne v Bašíke nevystrčte ani nos,“ charakterizoval súčasný vzťah Bagdadu s Ankarou politológ Bagdasarov. Podľa portálu Haberler Turecko to však ignoruje a na hranicu s Irakom presunulo v pondelok ďalšie obrnené jednotky a tanky.
V prípade Aleppa ide o aktivitu sýrsko-ruskej koalície a v boji o Mosul ide o iniciatívu viac ako 60-člennej medzinárodnej koalície vedenej USA. Viacerí jej členovia však stoja jeden proti druhému. Napríklad na jednej strane je turecká armáda a Turkami cvičení sunnitskí protureckí povstalci (Pešmergovia). Na druhej sú iracké jednotky a šiitské milície. Mimochodom, líder Kurdskej demokratickej strany Masúd Barzání je najspoľahlivejším spojencom Turecka a Západu. Pre Ankaru je Barzání a spol. aj zásterkou v boji proti „horským“ tureckým Kurdom z PKK.
USA, ktoré koordinujú ofenzívu, sú však proti účasti šiitských milícií a už radikálne sú proti účasti Kurdov zo severu Iraku, ktorí si rozumejú s ozbrojenou zložkou PKK. Tlak Washingtonu na Bagdad sa už prejavil. Ako informovala agentúra Reuters, iracké šiitské milície budú oslobodzovať menšie mestá na severe Iraku a do Mosulu vraj nevstúpia. Do mesta majú vojsť vládne iracké armádne jednotky. Podľa autorov scenára to má práve zabrániť treniciam medzi irackými sunnitmi a šiitmi. Mosul totiž obývajú predovšetkým sunniti, zatiaľ čo v Iraku tvoria väčšinu šiiti. Napriek tomu sa všeobecne očakáva, že v Mosule bude oveľa väčšie krviprelievanie ako v Aleppe.
„Nemali by sa preto v boji o Mosul opakovať chyby, ktorých sa dopustila rusko-sýrska koalícia v prípade Aleppa. Spočívali predovšetkým v ich váhaní s ofenzívou. Otázka je jasná – chcete dobyť Aleppo alebo nie? Aj v tomto prípade platí, buď zvíťazíte vy, alebo vás porazia. Američania sa preto budú v Mosule ponáhľať čo najskôr dokonať operáciu,“ hodnotí a porovnáva situáciu vojenský odborník Michail Chodarjonok. Ibaže aj generál Stephen Townsend, veliteľ spojených síl medzinárodnej koalície, odhaduje trvanie operácie na „týždne a aj dlhšie“.
Podľa Chodarjonoka nebezpečenstvo spočíva aj v pláne USA umožniť teroristom presun z Mosulu do severnej Sýrie. Podľa neho sa to „môže skončiť ešte krutejším priebehom, ako to bolo doteraz v občianskej vojne“.
Z politického pohľadu koaličného plánu by Mosul mal „padnúť“ do 8. novembra. Teda do prezidentských volieb v USA. Ibaže jedno je vyvesiť v centre Mosulu spojeneckú zástavu a iné vyčistiť od teroristov voľakedy trojmiliónové mesto a dnes „vyľudnený“ Mosul s 1 až 1,5 milióna obyvateľmi. Tým skôr, že sa pritom v jeho jednotlivých štvrtiach môžu stretnúť nezmieriteľní Turci a irackí "bratranci“ Kurdov z PKK.
„Verím, že USA urobia všetko pre to, aby minimalizovali a ešte lepšie, úplne zabránili stratám na životoch civilistov,“ vyhlásil pred ofenzívou ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň však nezabudol pripomenúť, že „Rusko nebude vyvolávať hystériu, ako to robia naši partneri na Západe“. Podľa neho Moskva chápe, že treba bojovať s terorizmom. „Žiadna iná cesta, s výnimkou aktívneho boja, neexistuje,“ dodal ruský líder pri paralele so situáciou okolo Aleppa, za ktorú sa na Rusov zosypala vlna kritiky.
Obavy o osud tisícov obyvateľov Mosulu vyjadril aj Stephen O'Brien, predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti. „Celé rodiny sú vystavené veľkému nebezpečenstvu, ak sa dostanú do krížovej paľby alebo streľby snajperov. Desiatky tisíc irackých chlapcov a dievčat, mužov a žien sa môžu ocitnúť v pasci alebo poslúžiť ako živý štít,“ upozornil O'Brien. Zároveň vyzval na dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva o ochrane civilistov a umožnení poskytnúť im humanitárnu pomoc.
„Napriek tomu možno očakávať, že podľa priebehu bojov sa v najhoršom prípade pohne obrovská utečenecká vlna. Z Mosulu bude utekať približne milión obyvateľov,“ dodal predstaviteľ OSN.