Cestovná mapa z Berlína neobsahuje konkrétne fakty

Putin poskytol Porošenkovi poslednú šancu na splnenie záväzkov vyplývajúcich z dohôd z Minska, zhrnul kyjevský politológ Michail Pogrebinskij výsledok stredajšieho skoro päťhodinového diskusného maratónu normandskej "štvorky", ktorú tvorí kancelárka Angela Merkelová a prezidenti François Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin.

, 20.10.2016 04:18, aktualizované: 21.10.2016 09:00
Germany Ukraine Diplomacy Foto: ,
Účastníci stredajšieho rokovania normandskej "štvorky" o situácii na Ukrajine.
89

„Svojou prítomnosťou v Berlíne dal Putin Porošenkovi šancu dohodnúť sa. Ak by nepricestoval, tak by ukrajinskému lídrovi umožnil už tradične tvrdiť, že »zišli sme sa v Berlíne, aby sme prinútili Rusko čosi urobiť«. Napriek tomu Porošenko aj tak spustil obohratú pesničku, ale nepodarilo sa mu vykresliť obraz, ktorý potreboval,“ cituje portál Gosnovosti politológa Pogrebinského. Podľa neho prítomnosť ruského lídra na rokovaní pomohla udržať pri živote normandskú „štvorku“ ako stále existujúcu páku možného tlaku na Kyjev. „Je to ako život po smrti,“ dodal kyjevský analytik. Jeho slová by mohla potvrdzovať o. i. abstraktnosť tzv. cestovnej mapy, na ktorej dopracovaní sa síce Putin, Merkelová, Hollande aj Porošenko v Berlíne dohodli, ale bez jasných, konkrétnych faktov.

Príkladom rozdielnych postojov a tvrdenia „ušitého na mieru“ je napríklad úloha pozorovateľskej misie OBSE. Porošenko už stihol informovať o „nasadení ozbrojenej polície zastrešenej OBSE“ v Donbase. Pritom Merkelová ani Hollande sa o tom po rokovaní v Berlíne vôbec nezmienili. Kyjevský politológ Vladimir Fesenko, citovaný portálom ukrajinskej televízie 24tv.ua, však už hovoril o „ukrajinskom diplomatickom víťazstve“ a o vytvorení 200 stálych kontrolných stanovísk príslušníkov pozorovateľskej misie OBSE na línii frontu v Donbase.

Oboch a im podobných sa vzápätí pokúsil „vrátiť“ na zem prezident Putin tvrdením, že ide iba „o rozšírenie misie OBSE v oblasti oddelenia znepriatelených vojenských síl (na troch miestach – pozn. red.) a posilnenie ochrany tam, kde je uskladnená ťažká technika stiahnutá znepriatelenými stranami z línie frontu“. Ani snaha Merkelovej presvedčiť Kyjev aj Moskvu, aby dospeli ku kompromisu, nevyznela presvedčivo. Napokon, ako pripomína portál RBK, nemecká kancelárka a francúzsky prezident Hollande sa s Porošenkom nezhodli ani v otázke vyhlásenia volieb v Donbase, ktoré presadzuje nielen Paríž a Berlín, ale ktoré vyplývajú zo záväzkov prijatých v Minsku aj Kyjevom. Ten však opakuje, že „voľby v Donbase nie sú teraz na programe“. Podľa kyjevského politológa Vadima Karasjova však súčasné ukrajinské politické vedenie potrebovalo v Berlíne prezentovať ochotu rokovať s Moskvou.

„V opačnom prípade by totiž hrozila transformácia normandskej štvorky na trojku – Merkelová, Holande, Putin, a to by sa mohlo skončiť ponechaním osamotenej Ukrajiny v konfrontácii s Ruskom,“ upozornil ukrajinský analytik. A v Kyjeve to vôbec nepotrebujú. Tým skôr, že čoraz viac Ukrajincov už vytriezvelo z „revolučného“ nadšenia z čias Majdanu.

„Tragédia situácie spočíva v tom, že menšina, ktorá vyhrala nad väčšinou prevratom vo februári 2014, stále hlasuje za vojnu. Pritom na Ukrajine existuje skutočná väčšina, ktorá je za mier. Žiaľ, menšina ju terorizuje a na vojne získava pochybné politické body i slávu a uspokojuje svoje ambície,“ citujú noviny Rabočaja gazeta ukrajinského politológa Kosť Bondarenka na pozadí ukrajinskej reprezentácie v Berlíne.

Podľa analytika Porošenkovo sústavné odmietanie plnenia minských dohôd hrozí vojenskou eskaláciou. „Ibaže ak sa Kyjev vydal týmto smerom, tak vždy skončil v kotloch, armáda utrpela veľké straty, ktoré šokovali krajinu,“ dodal kyjevský politológ. Pritom, ako pripomenul, ukrajinské vojenské velenie si už zvyklo s optimizmom hlásiť, že prípadný „širokorozsiahly vpád“ možno zastaviť za cenu „iba“ 6– až 10-tisíc zabitých ľudí.

Možno práve preto, podľa nemeckých novín Die Zeit, bol summit v Berlíne summitom „vyhlásení a zámerov“, ktorý Ukrajine neposkytol veľkú nádej. Iné nemecké noviny Süddeutsche Zeitung zase v súvislosti s rokovaním radili, aby sa s Ruskom hovorilo ako so seberovným partnerom. „Nebolo by zlé, ak by si Európania aj Američania priznali chyby. Zo psychologického hľadiska totiž nebolo správne dať Rusku pocítiť, že po skončení studenej vojny stratilo politický vplyv,“ komentuje denník vzťah Západu k Moskve na pozadí berlínskeho summitu normandskej „štvorky“.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
89 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #normandská skupina