Podľa serveru BBC sa tak plebiscit určite nestihne pred 10. januárom, čo by umožnilo konanie nových prezidentských volieb. Už budúci týždeň pritom malo začať zbieranie podpisov v druhej fáze procesu.
Koalícia strán opozičných socialistickému prezidentovi už koncom apríla predložila volebnej komisii cez 1,8 milióna podpisov voličov za konanie referenda o odvolaní Madura. Vtedy pritom stačilo zobrať len podpisy jedného percenta voličov, teda asi 200 000 ľudí. Volebná komisia podľa agentúry EFE uznala minimálne 400 000 podpisov ako platných.
Teraz je podľa zákona nutné zhromaždiť podpisy 20 percent voličov (asi štyri milióny) pre vyhlásenie referenda. Tie mala opozícia zozbierať počas troch dní (od 26. do 28. októbra). Režim prezidenta Madura, ktorému je naklonená ústredná volebná komisia aj najvyšší súd, sa však už niekoľko mesiacov snaží konanie plebiscitu oddialiť.
Ak sa totiž referendum uskutoční až po 10. januári a voliči sa vyslovia pre odvolanie Madura, nebudú sa konať predčasné prezidentské voľby, ale krajinu povedie zostávajúce dva roky Madurovho mandátu viceprezident. Tým je Aristóbulo Istúriz z Madurovej socialistickej strany. Ak by sa referendum konalo pred 10. januárom, museli by sa konať predčasné voľby.
Volebná komisia najprv zdržiavala prepočítavanie podpisov z prvej fázy. Tento týždeň potom najvyšší súd stanovil, že pre vypísanie plebiscitu je potrebné zozbierať podpisy 20 percent obyvateľov v každom z venezuelských štátov, a nie len celkovo 20 percent, ako to bolo stanovené doteraz.
V piatok bolo tiež oznámené, že oblastný súd venezuelského štátu Carabobo zakázal vycestovať z krajiny ôsmim opozičným lídrom. Je medzi nimi aj guvernér štátu Miranda a bývalý kandidát na prezidenta Henrique Capriles či Jesús Torrealba, predseda koalície Stôl demokratickej jednoty (MUD), ktorá je hlavnou silou bojujúcou za odvolanie prezidenta. MUD má od tohtoročného januára väčšinu v parlamente, prácu zákonodarného zboru ale de facto blokuje najvyšší súd, naklonený socialistickej vláde.
Prezident Maduro, ktorý nastúpil do najvyššieho úradu po smrti prezidenta Huga Cháveza v roku 2013, sa stretáva s prudkým prepadom popularity. V dôsledku hospodárskej krízy je v krajine nedostatok potravín aj liekov a štát zápasí s astronomickou infláciou.
Opozícia trvalo viní venezuelské úrady a justíciu z toho, že porušujú demokratické princípy a umožňujú Madurovi držať sa pri moci napriek neobľube u obyvateľov a zlej hospodárskej politike, ktorá podľa expertov priviedla krajinu do hlbokej ekonomickej krízy.