Ich vznik ako súčasť reakcie na ruské správanie v poslednom čase schválil v júli summit NATO vo Varšave. V stredu a vo štvrtok by mali ministri obrany aliančných krajín na svojom rokovaní v Bruseli oznámiť konkrétne príspevky jednotlivých štátov.
Už od varšavského stretnutia prezidentov a premiérov NATO sú jasné štyri „vedúce“ národy, každý zodpovedný za jeden z práporov: Američania budú tvoriť jadro jednotky v Poľsku, Briti v Estónsku, Kanaďania v Lotyšsku a Nemci v Litve. Po ministerskom rokovaní by malo byť aspoň z väčšej časti zrejmé, akí vojaci a z akých krajín tento základ doplnia.
Odstrašenie, nie konflikt
Ako v utorok novinárom povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, prápory sú „vierohodným spôsobom odstrašenia“ a ich úlohou nie je vyprovokovať konflikt. NATO si podľa svojho generálneho tajomníka novú studenú vojnu neželá.
Vznik práporov je súčasťou reakcie na existujúce ochladenie vo vzťahoch s Ruskom. Prítomnosť niekoľkých tisícok príslušníkov jednotiek má byť predovšetkým odkazom, že prípadný útok na pobaltské krajiny by bol útokom na celú alianciu.
Česká republika nepočíta s účasťou v týchto práporoch v roku 2017. Celkovo 150 slovenských vojakov sa ale bude na začiatku budúceho roka tri mesiace podieľať na výcviku svojich pobaltských kolegov v rámci paralelnej spoločnej akcie krajín takzvanej visegrádskej skupiny.
O niečo menej rozvinuté sú aliančné plány na podporu Rumunska a Bulharska, v ktorých silnejú obavy z ruského správania v Čiernom mori po anexii ukrajinského Krymu. Diplomati upozorňujú, že Rusko na polostrove výrazne posilňuje svoju vojenskú prítomnosť a mohlo by tak situáciu v Čiernom mori vyhrotiť.
V službách koalície proti IS aj lietadlá AWACS
Ministri obrany NATO majú hovoriť tiež o možných zmenách v aliančnej veliteľskej štruktúre z roku 2010 tak, aby lepšie zodpovedala súčasnej bezpečnostnej situácii.
Súčasťou ministerskej diskusie bude aj situácia v Iraku, kde sa začal útok na mesto Mosul, ktoré je od roku 2014 obsadené teroristami z organizácie Islamský štát (IS). Všetky členské krajiny NATO sú podľa svojich možností zapojené do koalície, ktorá s IS bojuje; diplomati v utorok pripomenuli napríklad nálety nielen amerických, ale aj francúzskych stíhačiek na ciele v okolí Mosulu.
NATO ako také dalo pred piatimi dňami prvýkrát do služieb tejto koalície svoje radarové prieskumné lietadlá AWACS. Stoltenberg v utorok vyzdvihol hladkú spoluprácu armád a vzdušných síl rôznych krajín v oblasti.
Aliancia tiež zvažuje, či začne s čiastočným presunom výcviku príslušníkov irackých ozbrojených síl z Jordánska priamo do Iraku. Bolo by to významné politické gesto, podľa diplomatov je však potrebné zamyslieť sa aj nad nákladmi podobného kroku, napríklad kvôli ďaleko väčším bezpečnostným opatreniam.
O spolupráci NATO s EÚ
Významnou časťou štvrtkových debát ministrov obrany NATO bude snaha posilniť spoluprácu s Európskou úniou. Na rokovanie je prizvaná aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová.
Aliancia, ktorá sa vo Varšave jednoznačne vyslovila za podobnú kooperáciu, by do decembra uvítala konkrétne návrhy a posun v oblastiach ako je spoločná organizácia či aspoň koordinácia vojenských cvičení, spoločné centrum upozorňujúce na možné hybridné hrozby a úzka spolupráca pri riešení kybernetických útokov.