Libanon nemal riadne zvolenú hlavu štátu od mája 2014, keď na konci svojho funkčného obdobia odstúpil vtedajší prezident Michel Sulajmán. Na 45 zasadaniach parlamentu, ktoré sa odvtedy konali, sa pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále prezidenta zvoliť nepodarilo.
Aún je v libanonskej politike kontroverzná osobnosť, hoci má silnú základňu stúpencov medzi kresťanmi i šiitskými moslimami. Ku koncu libanonskej občianskej vojny (1975–90) bol veliteľom armády a premiérom. Patril medzi najväčších nepriateľov Sýrie v Libanone a koncom 80. rokov viedol vojnu proti sýrskej armáde, v ktorej zahynuli a boli zranené tisíce ľudí.
Po odchode Sýrie z Libanonu v roku 2005 sa Aún vrátil z exilu vo Francúzsku, zmieril sa s vedením Sýrie a v Damasku navštívil tamojšieho prezidenta Bašára Asada.
Politický systém v Libanone stanovuje, aby prezident bol členom maronitskej katolíckej cirkvi. Premiér musí byť príslušníkom sunnitskej a predseda parlamentu šiitskej vetvy islamu. V libanonskom parlamente musia mať kresťania a moslimovia paritne po 64 kresiel.