Jeho vyhlásenia kritici často označujú za obyčajnú kombináciu klišé, rozzúreného pokrikovania, žiadnu ucelenú koncepciu zatiaľ neodhalili. Napriek tomu sa už teraz zdá, že napríklad vzťahy s Ruskom by sa s Trumpom ako prezidentom mohli zásadne zmeniť, čo vyvolalo obavy medzi európskymi spojencami Washingtonu.
Európa bojuje s migračnou krízou a s dozvukmi finančnej krízy, čaká odchod Británie z Európskej únie, existuje riziko teroristických útokov zo strany islamistov. Blízky východ sa potýka s krvavou vládou Islamského štátu, Rusko rozširuje svoj vplyv a aj Čína sa snaží dať najavo svoju silu, a to nielen na obchodnej fronte. Ako na to všetko budú reagovať kandidáti na prezidenta USA?
Clintonová: Putin chce v Bielom dome bábku
Americká vláda začiatkom októbra verejne obvinila Rusko z hackerských útokov na servery Demokratickej strany a z pokusov ovplyvniť prezidentské voľby v Spojených štátoch. Moskva sa následne proti obvineniam ohradila a urobil to aj prezident Vladimir Putin, ktorý osočenie Ruska označil za predvolebnú rétoriku Bieleho domu.
Trump v nedávnej televíznej debate s Clintonovou vyhlásil, že vôbec nie je isté, že počítačové útoky podniklo Rusko. Clintonová varovala, že Putin chce v Bielom dome bábku. Trump odmietol, že by takouto bábkou mohol byť on, a vyhlásil, že so šéfom Kremľa chce spolupracovať. Zlepšenie vzťahov s Ruskom by podľa neho viedlo k zmierneniu napätia napríklad v Sýrii.
Putin už predniesol na Trumpovu adresu pochvalné slová a republikán zatiaľ nikdy neodsúdil ruské obsadenie Krymu, čo vyvolalo obavy, že pod jeho vedením by Washington mohol prijať anexiu ukrajinského územia výmenou za vylepšenie vzťahov s Moskvou.
Trump: Nepoznám Putina, nie je to môj najlepší priateľ
„Nepoznám Putina, nikdy som sa s ním nestretol. Nie je to môj najlepší priateľ. Ale keby USA vychádzali s Ruskom, nebolo by to zlé. Veď Putin Clintonovú aj Obamu prechytračil vo všetkých krokoch,“ uviedol Trump počas jednej z televíznych debát. Čo stojí za Trumpovým postojom k Rusku, nie je jasné. Zrejme sa domnieva, že bude môcť s Putinom „robiť nejaký biznis“, poznamenala k tomu britská spravodajská stanica BBC.
Podobne rozdielne sú aj náhľady oboch kandidátov na dianie v Európe. Trump niekoľkokrát ostro kritizoval európskych vodcov za nedostatočný boj s prílivom teroristov na starý kontinent. Zároveň vyhlásil, že obmedzenie držby zbraní v európskych krajinách bráni nevinným civilistom, aby sa mohli chrániť pred teroristickými útokmi.
Rozhodnutie Britov opustiť Európsku úniu Trump pochválil. A poznamenal, že Nemecko a ďalšie krajiny by mali platiť USA viac peňazí za svoju vojenskú ochranu, alebo prídu o americkú podporu, uviedol americký denník The Wall Street Journal.
Aj Clintonová nalieha, aby Európania viac kontrolovali svoje hranice a monitorovali príliv zahraničných bojovníkov zo Sýrie a z Iraku. Často na rozdiel od Trumpa hovorí o podpore amerických spojencov v Európe. Pred britským odchodom z EÚ varovala: Európa podľa nej potrebuje zostať jednotná a Británia je neoddeliteľnou súčasťou Európskej únie.
Pokiaľ ide o vývoj v Iraku a v Sýrii, kde je v poslednom čase aktívny takzvaný Islamský štát, Trump už niekoľkokrát kritizoval rozhodnutie bývalého prezidenta Georgea W. Busha o invázii USA do Iraku v roku 2003. Podľa neho to malo vplyv na rozpútanie nestability na Blízkom východe. Trump nikdy nešpecifikoval, ako by situáciu v Iraku vylepšil, často však spomínal užšiu spoluprácu s Kurdmi.
Clintonová v roku 2002 ako senátorka použitie vojenskej sily v Iraku odsúhlasila, za čo je terčom kritiky už dlhé roky. Teraz ocenila kurdské jednotky bojujúce na severe Iraku. Iracká armáda by podľa nej mala robiť viac, aby zaistila bezpečnosť krajiny a zastavila islamistov.
Trump by voči IS postupoval radikálne
Voči ozbrojencom z Islamského štátu by Trump podľa svojich slov postupoval veľmi radikálne. Navrhol napríklad zmeniť medzinárodné právo, ktoré zakazuje vojenské využitie mučenia. Taktiež navrhol zabíjať rodinných príslušníkov teroristov, čo by slúžilo ako odstrašenie pre ostatných. Niektoré z týchto vyhlásení však neskôr čiastočne vzal späť po kritike zo strany súčasných i bývalých vojenských predstaviteľov.
Sýrskeho prezidenta Assada označil Trump za „zlého“, ale prestal volať po jeho odstúpení. Kľúčovou súčasťou jeho sýrskej stratégie je podľa všetkého dať viac možností Rusku, aby mohlo stabilizovať región.
Clintonová zastáva tvrdšie postoje voči Sýrii, ako Obama
„Musíme ISIS (Islamský štát) zastaviť, poraziť a zničiť,“ uviedla už vlani v novembri Clintonová. Pokiaľ ide o Sýriu, zastáva oveľa tvrdšie postoje ako súčasný demokratický prezident Barack Obama. Sunnitskí moslimovia a kurdské jednotky by podľa nej mali hrať väčšiu úlohu v boji proti islamistom a mali by sa rozšíriť americké nálety v Iraku a Sýrii.
Najväčší rozdiel medzi Clintonovou a Obamom predstavuje tlak kandidátky na to, aby nad Sýriou vznikla bezletová zóna, čo by USA dostalo do priameho konfliktu s Ruskom, ktoré bombarduje bojovníkov proti Asadovi.
Asi žiadna krajina na Blízkom východe nerozširuje svoj vplyv tak rýchlo ako Irán, ktorý hrá úlohu v konfliktoch v Iraku, Sýrii aj v Jemene. Obamova administratíva spolu s ďalšími veľmocami dohodla s Teheránom vlani v lete jadrovú dohodu, podľa ktorej Iránci dosiahli zrušenie medzinárodných protiíránských sankcií výmenou za obmedzenie svojho jadrového programu. Napriek tomu je to stále téma, na ktorej sa názory prezidentských kandidátov líšia.
„Irán predstavuje veľký problém a naďalej ním bude. Pokiaľ budem zvolený prezidentom, viem, ako sa vysporiadať s problémami,“ povedal Trump tento rok v marci. Jadrovú dohodu s Teheránom ostro kritizoval. Mala by sa podľa neho podpísať nová, ako by mala vyzerať, už neuviedol. Vyzval tiež k sprísneniu sankcií voči Iránu s cieľom donútiť Teherán k väčším ústupkom.
Clintonová ohľadom Iránu zastáva tvrdší postoj než prezident Obama. Tvrdí, že jadrovú dohodu podporuje, zároveň však Teherán kritizuje, že pokračuje v porušovaní rezolúcií BR OSN kvôli svojmu testovaniu balistických striel. Vyzvala tiež na vyhlásenie nových sankcií proti krajine.
Spojené štáty a Čína majú komplikované vzťahy už dlhé desaťročia. Podľa Trumpa je Peking jedným z najväčších protivníkov USA, najmä, pokiaľ ide o hospodársku politiku. Clintonová je zase neustálym kritikom Číny kvôli porušovaniu ľudských práv v tejto krajine. Súčasný vzťah oboch štátov považuje za „jeden z najnáročnejších vzťahov, ktorý máme“.