Wallenberg sa preslávil ako záchranca Židov počas druhej svetovej vojny. Ich anjelom strážnym sa stal v lete 1944, keď ako diplomat pricestoval do Budapešti. „Nacisti už deportovali z Maďarska takmer 440-tisíc Židov, väčšinu do tábora smrti v Auschwitzi, kde mnohých po príchode zavraždili,“ pripomenula stanica BBC.
Mladý 32-ročný diplomat vydával Židom švédske ochranné pasy. Uchránili ich pred odvlečením do nacistických koncentrákov. Podľa dokladov boli osobami, ktoré čakali na presídlenie do Švédska a nachádzali sa pod ochranou tohto severského štátu.
Wallenbergova pomoc bola ešte rozsiahlejšia. V Budapešti prenajal 32 budov a vyvesil na nich švédsku vlajku. Boli to zrazu domy, ktoré podliehali diplomatickej imunite. Osadil na ne nápisy ako napríklad Švédska knižnica alebo Švédsky výskumný ústav. Vnútri našlo bezpečie dovedna takmer 10-tisíc Židov.
Wallenberg sa zapísal do dejín ako jeden z najväčších záchrancov Židov počas holokaustu. Izrael mu preto udelil vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi – poctu, ktorá patrí Nežidom, čo nezištne pomohli prenasledovaným židovských obyvateľom.
Šľachetným záchrancom zostal do decembra 1944. V januári 1945 ho totiž zatkla v Budapešti sovietska kontrarozviedka. Bolo to v chaotickej situácii pri oslobodzovaní mesta. Sovieti ho možno považovali za amerického špióna. Je isté, že ho odvliekli do Moskvy, kde sa jeho stopa stratila.
Podľa jednej správy Wallenberg zomrel na infarkt 17. júla 1947 v moskovskom väzení. Podľa inej – na základe dokumentov KGB – bol ešte 23. júla nažive, pretože ho vypočúvali. Príbuzní sa nazdávajú, že v Moskve ho popravili. Nie je nič známe, čo sa stalo s telom Wallenberga. Faktom zostáva, že jeho osud je stále záhadou.
Neschopnosť objasniť, čo sa stalo s Wallenbergom, mala tragické rodinné následky. Jeho matka v roku 1979 spáchala samovraždu, lebo nedokázala žiť s pocitom, že nepozná pravdu o smrti svojho syna.