Polícia zatkla členov vedenia a viacerých novinárov denníka Cumhuriyet, čo je najstarší sekulárny denník v krajine. Vágne obvinenia znejú, že noviny prispeli ku konaniu júlového puču, keď vo svojich komentároch vysielali podprahové odkazy, ktoré mali ovplyvniť ľudí.
"Pracujem pre Cumhuriyet. Nestačí to?“ reagoval podľa agentúry Reuters na otázky novinárov o svojej väzbe publicista Aydin Engin, keď ho odvádzali policajti.
Júlový pokus o prevrat si vyžiadal minimálne 240 obetí, väčšinou civilistov. Prezident Recep Tayyip Erdogan z neho obvinil Fethullaha Gülena, moslimského klerika žijúceho v USA. Ankara žiada Washington o jeho vydanie.
Od prevratu v krajine zatkli 37-tisíc ľudí, 110-tisíc Turkov prišlo o prácu a vláda zavrela 15 médií.
"Od začiatku bolo jasné, že Erdogan využije výnimočné zákony na to, aby sa porátal nielen s gülenistami, ale aj so sekulárnou a liberálnou opozíciou,“ reagoval pre Pravdu expert na Turecko Toni Alaranta z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Útok na Cumhuriyet označil predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz za prekročenie ďalšej červenej čiary, čo sa týka slobody prejavu v Turecku. "Zdá sa, že pokračujúca čistka je viac motivovaná politickými úvahami ako právnymi a bezpečnostnými dôvodmi,“ napísal Schulz na sociálnej sieti Twitter.
Premiér Yildirim predsedovi europarlamentu odkázal, že jeho slová sú nepodstatné. "Bratku, nezaujímajú nás tvoje červené čiary. Ľudia kreslia červené čiary. Aký význam má tvoja. Turecko má svoju moc od ľudí a bude sa zodpovedať ľuďom,“ citovala agentúra Reuters Yildirima.
Predseda vlády tiež opätovne naznačil, že by Turecko mohlo zaviesť trest smrti. Podľa nemeckého ministra spravodlivosti Heiko Massa by to však znamenalo koniec prístupových rozhovor Ankary s EÚ.
"Povedala to spolková vláda a myslím, že dosť jasne. Keby to došlo tak ďaleko, okamžite budú ukončené prístupové rozhovory s Tureckom,“ uviedol Mass podľa agentúry ČTK.
Nemecký minister sa vyjadril aj k situácii okolo denníka Cumhuriyet. "Aktuálny vývoj v Turecku sledujeme s veľkými obavami. Sloboda tlače je pre nás základnou súčasťou demokracie, ale aj právneho štátu. Každý, kto chce patriť v budúcnosti do Európskej únie, musí zaručiť slobodu tlače,“ citovala ČTK Massa.
Nad osudom denníka Cumhuriyet vyslovilo obavy aj americké ministerstvo zahraničných vecí. Podľa vyhlásenia USA podporujú turecké snahy na zadržanie páchateľov puču, sú však hlboko znepokojené tlakom na médiá.
"Sú to také tradičné vyjadrenia. Spojené štáty sa momentálne sústredia, aby nejako zabezpečili spoluprácu medzi sýrskymi Kurdmi a Tureckom,“ uviedol Alaranta v súvislosti s pokračujúcimi konfliktmi v Sýrii a Iraku. "EÚ si tiež povie svoje bežné slová. V prvom rade ju však zaujíma dohoda o utečencoch,“ pripomenul odborník.
Podľa Esry Özyürekovej z London School of Economics by však mala únia zvážiť politický tlak na Turecko. Lebo môže prísť aj o dohodu, ktorá zastavila migračnú vlnu na grécke ostrovy.
"Erdogan vedie niekoľko vojen. V rámci svojej krajiny aj mimo nej. Ak sa Turecko prepadne do brutálneho autoritatívneho režimu, bude to veľká rana pre bezpečnosť a stabilitu Európskej únie a zase budeme svedkami vlny utečencov,“ varovala pre Pravdu odborníčka na turecké štúdie.