Ako bude vyzerať Kongres
V tejto chvíli Trumpovi republikáni ovládajú Snemovňu reprezentantov aj Senát. Dolná komora Kongresu sa vymení po voľbách 8. novembra celá. Jej členovia majú vždy dvojročný mandát. Senátori ho majú šesťročný. Každé dva roky Američania volia tretinu členov Senátu.
Výsledky volieb do Kongresu sú dôležité aj z hľadiska výsledku prezidentského hlasovania. O tom, kto získa kľúče od Bieleho domu, totiž Američania rozhodujú nepriamo. Prezidenta USA vyberá až Zbor voliteľov, ktorý má 538 členov. Teoreticky by mali voliť za prezidenta toho kandidáta, ktorý v ich štáte získa viac hlasov, ale nebolo to v histórii vždy pravidlom.
Pri 538 členoch Zboru voliteľov môže dôjsť k situácii, že Clintonová aj Trump by dostali 269 hlasov. V tomto prípade by potom o prezidentovi rozhodovala Snemovňa reprezentantov. Predpokladá sa, že v nej budú mať aj po voľbách prevahu republikáni.
Samozrejme, takýto scenár je veľmi málo pravdepodobný. No fakt je, že akýkoľvek prezident potrebuje spolupracovať s Kongresom a naopak. Podľa viacerých odborníkov je pritom americká politická scéna extrémne rozdelená. A prezidentské voľby to ešte zvýrazňujú.
"Stranícky pat sa stal normou v americkej politike. Je veľmi pravdepodobné, že Clintonová vyhrá voľby. Ale bude čeliť Kongresu, v ktorom budú mať republikáni dostatok ľudí, aby boli schopní zablokovať veľké prezidentské iniciatívy,“ uviedol pre Pravdu Cal Jillson, politológ z Južnej metodistickej univerzity v Texase. "Nenávisť spojená s voľbami teraz ešte viac dopadne na obe strany a hľadanie kompromisu bude ešte zložitejšie,“ myslí si odborník na americkú politiku.
Podľa Jillsona je dosť pravdepodobné, že si republikáni udržia kontrolu Snemovne reprezentantov. "Asi však prídu o viacero miest. V Snemovni by sa 60-členná väčšina republikánov mohla znížiť približne o polovicu. Predpokladám však, že demokrati tesne získajú Senát. V tejto chvíli v ňom majú republikáni prevahu o štyroch zástupcov. Demokrati by po voľbách mohli mať väčšinu asi o jedného až troch senátorov,“ vyhlásil Jillson.
Ťažkosti v spolupráci s republikánskym Kongresom si užil súčasný demokratický prezident Barack Obama. Azda najviditeľnejšie je to na prípade Najvyššieho súdu. Jeho konzervatívny člen Anthony Scalia zomrel vo februári. Odvtedy sa nepodarilo zvoliť jeho nástupcu.
Člena Najvyššieho súdu navrhuje prezident a musí ho potvrdiť Senát. Viacerí republikáni však otvorene vyhlasujú, že nikdy nepodporia kandidáta, ktorého im pošle demokratický šéf Bieleho domu. Táto obštrukcia má však dosah na celý politický a právny systém USA. Momentálne je totiž členov Najvyššieho súdu len osem, teda pri rozhodovaní môže nastať remíza.
Pokračujúca dráma
V tejto chvíli podľa priemeru posledných prieskumov na stránke RealClearPolitics vedie Clintonová nad Trumpom o 1,7 percenta. Pre demokratku je to nepríjemná situácia, lebo jej náskok bol pred dvoma týždňami na úrovni ôsmich percent.
Potom však postupne začala strácať. Do správ sa teraz opätovne dostal jej škandál s e-mailami. Keď demokratka slúžila ako ministerka zahraničných vecí, mala zriadený vlastný server, cez ktorý posielala správy. V lete šéf FBI James Comney uviedol, že Clintonová konala ľahkovážne, ale prípad sa nedostal na stôl prokurátora.
Teraz sú však e-maily opäť v hre. FBI preveruje správy z notebooku Clintonovej poradkyne Humy Abedinovej. Hoci Trump hneď vyhlásil, že ide o aféru väčšiu ako Watergate, zatiaľ nie je vôbec jasné, čo FBI vyšetruje. Podľa všetkého ide len o e-maily, ktoré si Abedinová poslala na súkromný e-mailový účet.
O preverovaní správ informoval Comney minulý týždeň Kongres. Clintonovej tábor ho za to kritizoval. Správa totiž prišla veľmi krátko pred voľbami. Okrem toho FBI z nepochopiteľných príčin zverejnil aj záznamy o vyšetrovaní Billa Clintona. Ten v roku 2001 ako prezident udelil milosť Markovi Richovi, ktorého manželka venovala Demokratickej strane milión dolárov. Richa vyšetrovali za údajné daňové podvody. FBI nenašiel na konaní Clintona nič nezákonné. Vo zverejnených dokumentoch konštatuje, že sa zdá, že udelenie milosti nebolo v súlade so všetkými vyžadovanými procedúrami.
FBI zverejnil správu na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám na základe žiadosti konzervatívnej skupiny Judicial Watch (Justičná hliadka). Mnohí komentátori sa však pozastavujú nad tým, prečo k tomu došlo tak krátko pred voľbami, keď každá informácia môže ovplyvniť voličov. Niektorí upozorňujú na skutočnosť, že Comney je registrovaný republikán.
Vplyv e-mailovej aféry a zverejnených informácií na Clintonovej popularitu je však otázny. V skutočnosti demokratka čelí väčšiemu problému. Je jasné, že sa Clintonovej v kampani nepodarilo presvedčiť Američanov, že si zaslúži dôveru. Podľa prieskumu televízie ABC a denníka Washington Post ju za čestnú pokladá len 38 percent respondentov. Trumpa, ktorý v kampani klamal a zavádzal takmer stále, vníma ako čestného 46 percent opýtaných. Nejasné sú pritom jeho väzby na Rusko, odmietol zverejniť daňové priznania, viac ako desať žien ho obvinilo zo sexuálneho obťažovania a dokonca čelí žalobe za znásilnenie maloletej.
Politológ Matthew Eshbaugh-Soha zo Severotexaskej univerzity naznačuje, že Clintonovej mierny náskok je takto tesne pred voľbami síce varujúci, ale vydrží. "Vyšetrovanie FBI môže nejakých nerozhodnutých voličov obrátiť proti Clintonovej. Ale väčšina ľudí si už na kandidátov urobila názor,“ uviedol Eshbaugh-Soha pre Pravdu.