Nakoľko je Amerika zraniteľná pred voľbami, čo sa týka zásahov do volebného procesu zvonku?
Voliči v USA odmietajú zahraničnú propagandu pred voľbami, ak ju dokážu identifikovať. Dezinformácie však majú vplyv na Američanov, keď si neuvedomujú, že pochádzajú z cudziny. V tom sú veľmi efektívne WikiLeaks, lebo obyvatelia USA si neuvedomujú, že je tam prepojenie na Rusko.
Organizácia WikiLeaks takéto tvrdenia jednoznačne odmieta.
Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange to hovorí. Aj americký prezidentský kandidát Donald Trump tvrdí, že neexistuje prepojenie. Američania by však boli oveľa skeptickejší k WikiLeaks, keby videli, že sa do toho mieša Rusko. Problémom je, že Kremeľ to zakrýva skutočne dobre, hoci už sa to mení. Zahraničná propaganda do istej miery uspela, keď presvedčila Američanov, aby diskutovali, či sú voľby sfalšované. Zvyčajne o tom nedebatujeme. Diskutujeme, či sa médiá k niekomu prikláňajú, ale obyčajne nie o tom, či sú voľby sfalšované.
Aký má táto debata vplyv na spoločnosť?
Nemyslím si, že väčšina Američanov predpokladá, že voľby sú sfalšované. Už samotná debata je však úspechom zahraničnej dezinformačnej kampane. Za normálnych okolností by sme to jednoducho odmietli.
O sfalšovaných voľbách však hovorí Trump. Vy tvrdíte, že je to úspech ruskej propagandy.
Rusko takéto vyjadrenia podporuje. Aby bolo jasné, nemyslím si, že Trump je nejakým ruským agentom. Otvára však istú debatu, ktorú Moskva s radosťou priživuje prostredníctvom WikiLeaks. Trump si neuvedomuje, aké škody pácha. WikiLeaks zverejňujú akurát také dôkazy, na základe ktorých sa môže zdať, že minimálne voľby v Demokratickej strane boli ovplyvnené. Američania potom cez to posudzujú celé hlasovanie.
Predpokladáte, že bude viac Američanov, ktorí nebudú ochotní akceptovať výsledok hlasovania?
Bude to závisieť od viacerých okolností. Keby Trump jasne prehral, nejaké sťažnosti budeme počuť a potom to „vyšumí.“ Keď to bude tesné, bude to podobné ako v roku 2000. Sú Američania, ktorí nikdy neakceptovali výhru Georgea Busha. Tvrdia, že voľby sfalšoval floridský guvernér a jeho brat Jeb či Najvyšší súd. Na druhej strane si nemyslím, že by tvrdenie o falšovaných voľbách, ktoré nezávisle od seba šíria Rusko a Trump, v americkej spoločnosti vydržalo.
Prečo?
Americké voľby sa kontrolujú na lokálnej úrovni. Znamená to, že keď tvrdíte, že voľby sú sfalšované, musíte z toho obviniť svojho suseda. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že voľby by mala kontrolovať vláda. Je to však protiústavné, a keby aj nebolo, aj tak je to zlá myšlienka. Zvýšilo by to len podozrievavosť. Je veľkou výhodou amerického systému, že miestni ľudia majú na starosti hlasovanie. Aj keď ide o prezidentské voľby. Teraz sme svedkami delenia sa spoločnosti. Ako som už povedal, keď naozaj chcete tvrdiť, že voľby sú sfalšované, musíte sa postaviť proti svojmu susedovi. Neverím, že väčšina Američanov má na to žalúdok.
Viac ráz ste spomenuli WikiLeaks a ich prepojenie na Rusko. Lenže tento projekt používajú novinári na celom svete ako zdroj správ. A niekedy ide o skutočne zaujímavé informácie.
Assange nemôže existovať bez Ruska. Je celkom možné, že WikiLeaks začali ako skutočné internetové hnutie. V hrsti ho však už majú Rusi. Aj pre viaceré slabosti Assangea. Prečo sa ľudia nepýtajú, ako je možné, že keď sa Edward Snowden objavil v Rusku, okamžite pri ňom bola Sarah Harrisonová (novinárka a právna poradkyňa WikiLeaks, pozn. red.)? Nedalo by sa to bez dobrých vzťahov s Moskvou.
Keby to tak aj bolo, novinári vidia napríklad vo zverejnených e-mailoch informácie o Clintonovcoch, ktoré svedčia aj o ich charaktere. Ako by sa k nim mali médiá postaviť?
Budú o nich informovať. Je to zaujímavé. Nijako by ste nepomohli svojim čitateľom, keby ste im tieto informácie zatajili. Médiá by však mali vždy svojmu publiku pripomínať niekoľko vecí. Nevieme, čo WikiLeaks nezverejnili. Organizácia publikuje to, čo chce, aby si ľudia prečítali. Okrem toho si nemôžeme byť istí, či máme k dispozícii ucelenú informáciu. Vidíme len jej časť. Tvrdú realitu, ako sa vedie politická kampaň. Nikdy to nie je pekné. WikiLeaks to prezentuje ako niečo šokujúce. V minulosti som sa však podieľal na politických kampaniach. Mnohé zverejnené veci ma ťažko môžu prekvapiť. Takže e-maily ukazujú, že Demokratický národný výbor favorizoval Clintonovú v primárkach. Ďakujem pekne, WikiLeaks. Práve sme sa dozvedeli niečo, čo všetci vedeli dva roky. Súčasťou problému je aj to, že WikiLeaks stavajú na tom, že ľudí láka niečo, čo je zakázané. Svoju kampaň postavili na tom, že keď majú niečo, čo ukradli, tak to musí byť pravdivý fakt.
Nie je?
V skutočnosti vidíme komunikáciu normálnych ľudí, ktorí o niečom diskutujú. Je to niečo, čo by si mali uvedomiť aj novinári. Keď niekto niekomu v správe povie, že by mali niečo urobiť, je to len konverzácia. Je potrebné overiť, či sa to naozaj stalo. Predstavte si, že by ste mi poslali e-mail, v ktorom by bolo: Tom, najradšej by som zabil svoju ženu. Dalo by sa to interpretovať tak, že slovenský novinár pripravoval s predstaviteľom amerického ministerstva obrany vraždu. Alebo možno išlo len o to, že niekto mal zlý deň. WikiLeaks presvedčili svet, že všetko, čo objavia, je pravda. Niektoré médiá vo svete to akceptovali. Že surové dáta sú pravda. To však nie je práca novinárov. Médiá by mali verejnosti pomôcť pochopiť, čo sa stalo.
Minimálne dvaja významní kandidáti na amerického prezidenta používajú v kampani viaceré konšpiračné teórie. Mám na mysli Trumpa a predstaviteľku zelených Jill Steinovú. Prečo?
Nedokážem vysvetliť správanie sa Steinovej. Myslím, že je to prípad niekoho, kto je tak vzdelaný, že verí v niečo šialené. Ako vravel George Orwell: Je to taká smiešna myšlienka, že v ňu môžu veriť len intelektuáli. Trump používa konšpiračné teórie, lebo mobilizujú časť voličov. Neviem, či v ne verí. Nemyslím si, že Trumpa naozaj zaujímalo, či sa prezident Barack Obama skutočne narodil v USA, alebo nie. Pre neho bola táto teória len ďalším nástrojom. Konšpirácie je jednoduché šíriť, nie je ľahké ich vyvrátiť a ľudia, ktorí v ne veria, sú väčšinou veľmi motivovaní vo svojich verejných prejavoch. Aj preto sa tak často používa Rusko.