Podľa prieskumu Globsec Policy Institute až 69 percent Slovákov vníma republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa negatívne. Prečo?
Výsledky prieskumu, čo sa týka súčasného amerického prezidenta Baracka Obamu a kandidátov Trumpa a demokratky Hillary Clintonovej, boli pomerne prekvapujúce. Do určitej miery však odrážajú ich zahranično-politické postoje. Trump sa netají izolacionistickou politikou a spochybňovaním záväzkov k NATO. Slováci to určite vnímajú negatívne, keďže sme v období silnejúcej bezpečnostnej nestability, či už hovoríme o kríze na Ukrajine, alebo dianí na Blízkom východe. Clintonovú podporuje 50 percent Slovákov. Demokratka je zárukou pokračovania politiky USA, potvrdzuje spojenecké záväzky a nikdy nespochybňovala Severoatlantickú alianciu.
Je to dôležitý faktor?
Postoje Slovákov k prezidentským kandidátom do značnej miery korešpondujú aj s inými výsledkami v rámci prieskumu. Napríklad v prípade otázky, ako by hlasovali v referende o vystúpení z NATO, tak väčšina (54 percent) sa vyslovila za zotrvanie v aliancii. Takže, keď Clintonová podporuje spojenecké záväzky, prejavuje sa to aj v miere podpory pre ňu zo strany Slovákov. Vo voľbách by veľkou väčšinou zvolili demokratku. Clintonová by nad Trumpom vyhrala v pomere 50 ku 19 percentám.
Aj v strednej Európe však zazneli slová chvály na Trumpa. Maďarský premiér Viktor Orbán ho podporil. Do istej miery aj slovenský premiér Robert Fico v rozhovore pre denník Financial Times.
Vidím určité črty, ktoré spájajú politiku Trumpa a Orbána. Nejasný vzťah k Rusku, určité uznanie veľmocenských ambícií Moskvy a možno až obdiv k autoritatívnemu spôsobu vládnutia prezidenta Vladimira Putina. Trump je predstaviteľ populistickej vlny, ktorá je na vzostupe tiež v Európe. Ide o antisystémové strany. Heslá proti establišmentu vidíme aj na krajne pravicovej scéne na Slovensku a oslovujú i ľudí v USA.
Aký by mal úspech Trumpa vplyv na krajne pravicovú a populistickú scénu?
Určite by ju Trumpovo víťazstvo povzbudilo v rámci nášho regiónu aj celkovo v Európe. Oslabilo by väzby v NATO a aj úzku spoluprácu USA s EÚ. Ale aj v rámci toho, čo sa dá nazvať civilizačná blízkosť. Mohlo by sa stať, že by Amerika znížila svoju angažovanosť v Pobaltí a iných krízových oblastiach, možno ako súčasť dohody o sférach vplyvu s Ruskom. Oslabilo by to celý náš región. Trumpovo víťazstvo by bolo triumfom politika, ktorý ide otvorene proti systému politických strán a politickej reprezentácie. Z outsidera, ktorý má tvrdé populistické výroky o výstavbe múra na hraniciach s Mexikom, o tom, ako nepustí do USA moslimov, by sa stal prezident. Bolo by to potvrdenie nástupu antisystémovej politiky.