Perry: Pri migračnej vlne máte otvoriť dvere, ale tak, že si udržíte kontrolu

Yaakov Perry pracoval medzi tajnými agentmi viac ako dve desaťročia. Sedem rokov ich riadil, keď bol vo funkcii šéfa Izraelskej bezpečnostnej služby známej pod skratkou Šin Bet. "Niektorí utečenci prišli alebo ich poslali do Európy, aby vytvárali problémy; no veľmi malá časť z nich má teroristické zámery,“ povedal Perry v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu v súvislosti s migračnou vlnou. Interview poskytol počas nedávnej návštevy Slovenska, kam prišiel ako člen izraelskej poslaneckej delegácie.

, 08.11.2016 09:00
palestíncki radikáli, hebron, izrael, bezpečnosť Foto: ,
Palestínski radikáli počas nepokojov v Hebrone útočia na Izraelské bezpečnostné zložky.
14

Prečo je Izrael mimoriadne úspešný v predchádzaní teroristickým útokom na svojom území?
Pri vysvetlení sa treba vrátiť o niekoľko desaťročí dozadu. Ešte pred vznikom Izraela sme trpeli kvôli intenzívnym vlnám teroru. Sme malý štát, ktorý je obklopený takmer 450 miliónmi Arabov. Neverili, že Izrael má právo na existenciu. Naša krajina si preto musela pripraviť všetky možné opatrenia proti páchaniu násilia. Sem patrí aj činnosť tajných služieb.

Ako by ste opísali podstatu spravodajskej služby?
Nie je to matematika. Spravodajstvo nie je čosi hermetické. Zbierate spravodajské informácie, vykonávate prevenciu, ale vždy sa nájde niečo, čo nezachytíte. Je to ako so sieťou. Ak sú diery v nej veľké, prekĺznu cez ňu veľké ryby. Ak sú otvory menšie, prejdú menšie ryby. Lenže sieť sa nedá úplne zatvoriť.

Môžete viac povedať, ako to vyzerá v prípade vašej krajiny?
V Izraeli sa vykonalo veľa práce v tom, ako získavať spravodajské informácie a ako potom s nimi nakladať. Aj v tom, ako robiť fyzickú ochranu. Keď v Izraeli vchádzate do nákupného centra, môžu vás kontrolovať, prehľadať vám príručnú batožinu. Je to súhrn preventívnych opatrení. Vďaka nim sa darí zabrániť spáchaniu 96 – 97 percent pripravovaných teroristických útokov. Samozrejme, žiaľ, zostávajú tri až štyri percentá, a nanešťastie sme boli svedkami aj útokov s veľkým počtom zabitých. Vrátim sa k prirovnaniu so sieťou.

Ako?
Keď sú napríklad štyria potenciálni teroristi a povedzme, že už chystajú niečo ohavné, máte väčšiu šancu preniknúť medzi nich, ako keď sa jedna osoba ráno zobudí a povie si, že ide zabiť nejakých Židov. Či už vojakov, policajtov, alebo civilistov. Neexistuje špionáž, ktorá by umožnila preniknúť do hlavy takzvaného osamelého vlka, čo sa zrazu rozhodne pre takýto útok. A to si dovolím upozorniť, že nielen podľa mňa Izrael má najlepšie tajné služby zo všetkých na svete.

Čo by ste odkázali Európe, kde sa v posledných rokoch stalo viacero strašných teroristických činov?
Budovať lepšie spravodajské služby, lepšie si vymieňať informácie, lepšie bezpečnostné opatrenia. Pretože keď prichádza teror, ale nie ste naň pripravení a polícia nie je riadená tak, aby vyhlásila vojnu teroristom, ten funguje ako voda. Postavíte jej zátarasu tu, obíde ju. Postavíte bariéru inde, zase ju obíde. Stále si jej prúd bude nachádzať cestičky. Ak ste odhodlaní uchrániť vlastných občanov, ak chcete prežiť tam, kde žijete, musíte bojovať nekompromisne. Toto je spôsob, ktorý si vybral Izrael a úspešne funguje.

Ako to vyzerá s informátormi? V knižnej autobiografii ste napísali, že nie je správne im dávať veľa peňazí, pretože rýchle zbohatnutie by mohlo vyvolať podozrenie v okolí. Čím ich teda zlákať?
Keď hovoríme o informátoroch, ide o ľudí, ktorí idú zradiť svoj štát, spoločnosť alebo priateľov. Musíte nájsť správny motív. Niekedy sú to osobné dôvody, niekedy pomsta, niekedy finančná núdza, niekedy zdravotná pomoc. Zdôrazňujem ešte raz, že keď chcete naverbovať niekoho za informátora, musíte zistiť správny motív. Keď nájdete možný dôvod, máte to ľahšie. No nie vždy sa to podarí.

Môžete povedať niečo konkrétne, ako to potom funguje?
Zameriate pozornosť na určitú zemepisnú oblasť. Potrebujete vedieť, koľko informátorov je dostatočných na určitý okruh, respektíve počet osôb. Vytvárate si sieť. V súčasnosti sú však ľudské zdroje menej dôležité ako technologické nástroje. O posledných dvoch desaťročiach platí, že môžete využiť viac technických prostriedkov, ktoré sú čoraz kvalitnejšie. A dodávam, že efektívnejšie ako informátori, ktorí môžu citlivo vnímať, keď majú niečo prezradiť o príbuzných alebo o priateľoch.

Aký význam má v tejto súvislosti detektor lži? Napríklad pri snahe odhaliť výbušniny pri vyšetrovaní nejakej osoby?
Je to užitočný technický prostriedok, ale v zmysle navádzania na dôležitú stopu. Nie je to úplný dôkaz. Ťažko nájdete pomocou detektora lži kompletné riešenie. Objasním. Sedíte vo vyšetrovacej miestnosti a pred vami je podozrivý. Tvrdí, že nemá žiadne zbrane. Dáte ho na detektor lži a zistíte, že je klamár. Vo vyšetrovaní sa následne môžete zamerať na smer, na ktorý vás navedie tento poznatok.

Yaakov Perry zdôrazňuje, že Izrael má najlepšie... Foto: Miroslav Čaplovič, Pravda

Čo si myslíte o európskych štátoch, ktoré sa otvorili migrantom? Nešlo o krok, ktorý môže zvýšiť mieru teroristických hrozieb?
V prvom rade sa spýtam, aká je alternatíva? Ľudia prichádzajú hladní a klopú vám na dvere. Neotvoriť ich nie je odpoveď. Máte otvoriť dvere, ale tak, že si udržíte kontrolu. Jej nedostatok môže viesť k problémom. Sociálnym, finančným, spoločenským. Aj náboženským – môže sa narušiť balans medzi náboženstvami. Pokiaľ ide o utečencov, niektorí prišli alebo ich poslali do Európy, aby vytvárali problémy; no veľmi malá časť migrantov má teroristické zámery. Treba na to upozorniť. Európanom neviem poradiť, ako sa postaviť k migračnej vlne, ale viem odporučiť, ako predchádzať možným teroristickým útokom. V stručnosti, ako som už povedal, je to lepšia výmena spravodajských informácií, viac bezpečnosti, také opatrenia, aby teroristi cítili, že proti nim vediete vojnu.

Zostaňme ešte pri utečencoch. Na druhej strane Izrael neprijal ani jedného žiadateľa o azyl zo Sýrie…
…chybne položená otázka. Porovnávate neporovnateľné. Izrael nikoho neodmietol, pretože žiadny Sýrčan či Iračan nepožiadal o azyl. Izrael pritom nie je ľahostajný. Náš štát už pomohol vo svojich nemocniciach dovedna piatim tisícom zraneným pri teroristických útokoch. Žiadneho zo zranených sa nepýtame, či je terorista, stúpenec sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Je zranený – Izrael mu poskytne zdravotnú starostlivosť.

Atentáty páchané islamistami v Európe sa doteraz odohrávajú len v jej západnej časti. Existuje riziko, že sa rozšíria do východnej oblasti, kde zjavne nie sú také silné bezpečnostné opatrenia ako na Západe? Dokonca český prezident Miloš Zeman povedal, že je len otázkou času, kedy udrú napríklad v Prahe.
Nedokážeme presne predpovedať, kedy a kde sa stane teroristický útok. Čo však viem z mojich skúseností, je to, že teroristi robia atentáty tam, kde im to vyhovuje, kde majú svojich ľudí a prostriedky a kde očakávajú mohutný efekt. Spomeňte si na masaker v divadle v Paríži v novembri minulého roku. A čo si myslíte, že prečo si teroristi vyberajú za cieľ Jeruzalem? Lebo je to svetovo známe mesto a pripúta to pozornosť médií. Ak sa budú teroristi nazdávať, že či už Praha, Viedeň, alebo Slovensko sú pre nich dobrým miestom so správnym efektom a budú mať správnych ľudí a nástroje, tak sa teror rozšíri do ďalších miest.

Aký je recept proti takej možnej hrozbe?
Musíte byť pripravení. Nikdy to nejde na sto percent, ale ak teroristi vidia, že bezpečnostné zložky sú bdelé a vo vysokej pohotovosti, potom ich šanca bude menšia. Ak je všetko otvorené, voľné, nikto nekladie otázky, ak sa slobodne dajú prekračovať hranice a nikoho neprehľadávajú, tak teroristi majú pocit, že ich nikto nesleduje a myslia si, že ľahšie dokážu spáchať útok.

Tragickým príkladom slabej ostražitosti bol atentát na promenáde v Nice v lete tohto roku. Mohlo by sa stať niečo podobné v Izraeli?
Nie. V Izraeli je takmer nulová možnosť, že by sa čosi také udialo. Cesta v Nice bola uzatvorená. Žiadne auto sa nemohlo dostať k promenáde. Vo Francúzsku platil výnimočný stav, bol vyhlásený najvyšší stupeň protiteroristickej pohotovosti. Pripomeňme si, čo sa stalo. Prichádza veľký nákladiak a šofér povie, že vezie zmrzlinu. Tak nech otvorí dvere a ukáže, že má taký tovar. Bola to chyba. Opakujem, že niečo také je v Izraeli prakticky nemožné.

Slovenský premiér Robert Fico čelil kritike za výrok, že nedovolí, aby v našej krajine vznikla ucelená moslimská komunita. Obával sa totiž prieniku teroristov.
Nepoznám detaily. Môžem len poznamenať, že každý predseda vlády má strach z prvkov, ktoré by mohli ublížiť bezpečiu jeho spoluobčanov. Dúfam a želám si, že jeho obava vychádzala z toho, že sa chce lepšie postarať o bezpečnosť ľudí na Slovensku a že to nebolo čosi proti islamu. Bolo by chybné vyvolávať nenávisť medzi náboženstvami. Ani keď sú teroristi moslimami, nepovie sa, že kresťanstvo alebo judaizmus idú proti islamu. Ak vieme, že niektoré islamské zložky majú zmysel pre teror či nenávisť, snažíme sa, aby nepáchali zlo. Ak však ide len o samotný islam, tak by som sa moslimov nedotýkal. Takže zopakujem, že sa nazdávam, že slovenský premiér to povedal kvôli obave o bezpečnosť obyvateľov Slovenska a v takom prípade je to správne.

Yaakov Perry (72)

Narodil sa v roku 1944 v Netanji, čo je mesto na území Izraela, ktorý vznikol v roku 1948. Do tajnej služby vstúpil v marci 1966 v arabskom sektore. V roku 1988 ho vymenovali za riaditeľa Šin Bet, funkciu vykonával do roku 1995. Následne sa stal šéfom telekomunikačnej firmy Cellcom. Na jej čele stál do roku 2003, aj potom zostal v biznise aktívny. V roku 2013 sa stal členom novej centristickej politickej strany Ješ atid. V tom istom roku ho zvolili za poslanca, vo vláde obsadil kreslo ministra pre vedu a technológie. Ministrom bol do decembra 2014, keď Ješ atid odišla z vládnej koalície.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
14 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Šin Bet #migračná vlna #Yaakov Perry