Hegemónia Západu sa končí. Alternatívou je však zatiaľ chaos, tvrdí expertka

"Nad prípadnou vládou republikána Donalda Trumpa sa vznáša obrovský otáznik. Demokratka Hillary Clintonová znamená do značnej miery kontinuitu. Bude však žiadať, aby Európa prevzala na seba viac politickej zodpovednosti,“ povedala pre Pravdu o amerických prezidentských voľbách Rosa Balfourová, riaditeľka Európskeho programu v organizácii German Marshall Fund. Rozhovor s odborníčkou na medzinárodné vzťahy vznikol na Belehradskom bezpečnostnom fóre.

08.11.2016 14:30
debata (152)
Rosa Balfourová, riaditeľka Európskeho programu v organizácii German Marshall fund

Bez ohľadu na to, kto vyhrá americké prezidentské voľby, dá sa predpokladať istá zmena vzťahov USA-Európa?
Dôjde k tomu. Bez ohľadu na to, kto vyhrá. Ale ako bude táto zmena vzťahov vyzerať, závisí od toho, kto zvíťazí. Demokratka Hillary Clintonová a republikán Donald Trump majú veľmi rozdielnu históriu vzťahov s Európou, pozerajú sa na ňu úplne odlišne.

K čomu dôjde, keď vyhrá Clintonová?
Do veľkej miery to bude znamenať kontinuitu. USA budú pokračovať v investovaní do vzťahov s Európou. Amerika po istom čase pochopila, že musí pravidelne komunikovať so starým kontinentom. Zisťovať, čo sa deje v európskych hlavných mestách a inštitúciách, aká v nich vládne nálada. Aby jedna aj druhá strana Atlantiku zostala viac-menej na jednej vlne. Príkladom je stále sa opakujúca situácia, keď sa zaoberáme tým, či Európska únia predĺži sankcie proti Rusku. Môže sa však stať, že nová Clintonovej vláda bude netrpezlivejšia v tom, aby Európa prevzala na seba viac politickej zodpovednosti.

Ako to bude vyzerať s Trumpom?
Nevieme. Naozaj nevieme. Vyzerá to tak, že sa s Trumpom budú vzťahy USA a Európy sústreďovať len na niekoľko otázok a spôsob ich riešenia bude do veľkej miery založený na princípe niečo za niečo. Netušíme, s kým budeme spolupracovať v prípadnej Trumpovej vlády. Nevieme, ako bude robiť rozhodnutia. Bude Trump všetko riešiť sám? Alebo veci deleguje na silného ministra zahraničných vecí? Nad jeho možnou vládou sa vznáša obrovský otáznik. Celú situácia ešte zahmlievajú ďalšie udalosti. Na jednej strane máte americké prezidentské voľby, ktoré vytvárajú značnú neistotu. Na strane druhej máte dianie v Európy. Americký minister zahraničných vecí John Kerry bol v októbri v Bruseli a predniesol tam vášnivý, proeurópsky prejav. Bolo to v tradícii Demokratickej strany a bude to pokračovať s ďalším demokratickým prezidentom, keď Clintonová vyhrá. Otázkou však je aj to, či Európa bude schopná byť partnerom USA alebo bude pre Ameriku problémom.

Zvládne to Európa?
Sme uprostred hlbokej vnútornej politickej krízy. Lídri v Európskej únii sa snažia nájsť z toho cestu von. Jedna z nich je príklon k akémusi modelu, keď si členské krajiny budú zo vzťahov s inštitúciami únie vyberať, čo sa im hodí. Bolo by to problematické. Druhou možnosťou je, že posilníme inštitúcie. Nie je to veľmi pravdepodobné. Základným problémom však je, že žijeme v neistote. Nemyslím si, že v USA vyhrá voľby Trump a napríklad vo Francúzsku šéfka Národného frontu Marine Le Penová. Ale čo, keď to bude Nicolas Sarkozy. Aj ten by sa skôr páčil ľuďom ako Trump či ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Mnohí pozorovatelia tvrdia, že globálny poriadok sa otriasa a výsledkom je aj nástup Trumpa. Čo však môže na tom zmeniť Clintonová?
Keď Trump bude prezidentom a jeho politika bude taká, aké sú jeho vyhlásenia, prinesie chaos. Nie je dôvod o tom pochybovať. Čo sa týka Clintonovej, tak ona bude čeliťvo svete situácii, ktorú nedokáže sama zvládnuť žiadna krajina či mocenský blok. Sme na konci éry hegemónie Západu. Preto je veľmi dôležité, aby sme budovali spojenectvá, aby sme mali skupiny ľudí a krajín, ktoré budú mať podobný názor na to, kam by sa mal svet uberať, ako by mal fungovať. Z tohto dôvodu je transatlantické spojenectvo také dôležité. Medzi USA a EÚ sú obrovské rozdiely. Napríklad vždy, keď v Amerike niekoho popravia, únia protestuje. Je to dôležitá vec. Ale aj tak sú EÚ a USA spojené tak, ako nikto iný. Transatlantické partnerstvo by sa však nemalo týkať len únie a Ameriky. Vo svete sú krajiny a ľudia, ktoré k nám majú blízko. Súčasný liberálny svetový poriadok má nedostatky a problémy, ale nemá skutočnú alternatívu.

Nemá?
Sú dôvody na to, aby sme hovorili o jeho zlepšení. Ale žiadna z veľmocí, ktorá aj môže mať dobré dôvody, aby súčasný globálny poriadok kritizovala, nemá alternatívu. Alternatívou je chaos. Veľa sa hovorí o Rusku a Číne a ich spolupráci, ale rovnako tieto dve krajiny veľa rozdeľuje. Podobne je to s Ankarou a Moskvou. Preto nevidím dôvod, aby sme sa vzdali toho, že budeme brániť súčasné medzinárodné právo a liberálny poriadok. Ako som spomenula, mali by sme hľadať krajiny, ktoré môžu mať na to podobný názor.

O akých spojencoch hovoríme?
Pozrite sa na BRICS (skupina, ktorú tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, pozn. red.) Niektoré z týchto krajín sú demokracie a práve tieto štáty sa niekedy sťažujú, že ich Západ vylučuje. Možno by sme mali s nimi o tom hovoriť. Rovnako je aj veľa menších štátov, ktoré majú záujem na lepšom fungovaní sveta. Je Kanada, Nový Zéland. Vidíme to v Latinskej Amerike, ale aj v Ázii. Vo viacerých regiónoch sme svedkami celkom sľubnej integrácie. Tieto pokusy sa predsa začali ako inšpirácia Európskou úniou.

© Autorské práva vyhradené

152 debata chyba
Viac na túto tému: #americké prezidentské voľby