Americký podnikateľ, realitný investor a televízna osobnosť Donald Trump kandidoval na post prezidenta Spojených štátov vo voľbách 2016 za Republikánsku stranu. Je predsedom a generálnym riaditeľom spoločnosti Trump Organization je tiež zakladateľom firmy Trump Entertainment Resorts, podnikajúcej v oblasti kasín a siete hotelov po celom svete.
Republikán kandidujúci pod heslom „Urobme Ameriku opäť veľkou“ je politickým nováčikom, ktorý nikdy nezastával nijakú politickú funkciu. Napriek početným slovným útokom, urážkam a chybám v úsudku počas kampane skončil s veľkým náskokom na čele pôvodne 17-člennej skupiny uchádzačov o republikánsku prezidentskú nomináciu.
Donald Trump sa narodil 14. júna 1946 v newyorskej štvrti Queens ako štvrté z piatich detí. Ako 13-ročného ho poslali do vojenskej školy, ktorá mala usmerniť jeho neutíchajúcu energiu. Popri získavaní akademického vzdelania zbieral i úspechy v športe: hral v univerzitnom futbalovom aj basketbalovom tíme.
Neskôr študoval na Fordhamskej univerzite, odtiaľ prešiel na Whartonovu školu pri Pensylvánskej univerzite, kde študoval ekonómiu. Po promócii v roku 1968 nastúpil do otcovej firmy obchodujúcej s nehnuteľnosťami. V roku 1974 sa stal jej riaditeľom a pomenoval ju Trump Organization.
Následne investoval do hotelov, kasín a luxusných bytov. Jeho majetok dosiahol miliardovú hodnotu vďaka rozličným podnikateľským aktivitám, ktoré zahŕňali napríklad súťaže krásy (Miss Universe), úspešnú televíznu realitnú šou Apprentice či autorstvo viacerých predávaných kníh, v ktorých radí, ako dosiahnuť úspech v živote a podnikaní.
Má tiež vlastnú značku luxusného nábytku i oblečenia. Jeho podnikateľské projekty však neboli vždy bezproblémové – má za sebou štyri bankroty, ale vždy sa mu podarilo podnikanie reštrukturalizovať.
V rokoch 1977–1991 bol Donald Trump ženatý s českou emigrantkou Ivanou Zelníčkovou, s ktorou má synov Donalda (1977) a Erica (1984) a dcéru Ivanku (1981). Jeho druhou manželkou bola v rokoch 1993–1999 Marla Maplesová – z tohto manželstva sa narodila dcéra Tiffany (1993). Od roku 2005 je Trump ženatý s Melaniou Knaussovou, s ktorou má syna Barrona (2006).
Kontroverzný Newyorčan Donald Trump má od roku 2007 svoju hviezdu na hollywoodskom Chodníku slávy, ktorú mu v októbri 2016 poškodil kladivom a krompáčom vandal. Trump bol dvakrát za spomínanú šou Apprentice nominovaný na cenu Emmy (2004, 2005).
O možnej kandidatúre na šéfa Bieleho domu hovoril viac ako desať rokov. Svoju kandidatúru na post prezidenta USA za Republikánsku stranu oznámil v júni 2015. V priebehu roka postupne získaval popularitu v prieskumoch, keď otvoril témy ako múr na hranici s Mexikom, ilegálna imigrácia všeobecne alebo dočasný zákaz imigrácie moslimov do USA. Okrem toho sľúbil znížiť dane a zreformovať zdravotníctvo a školstvo.
Čo si myslí Donald Trump o závažných témach
Migrácia:
Na adresu utečencov sa vyjadroval nekompromisne. Po zvolení za prezidenta hodlal na hranici s Mexikom postaviť obrí múr. Vyhostiť chcel všetkých približne 11 miliónov ľudí, ktorí sa podľa odhadov v USA zdržujú ilegálne. Všetkých migrantov zo Sýrie, ktorých prijali USA, by Trump poslal späť. Vyzval na registráciu amerických moslimov či na uzavretie niektorých mešít. Vlani sa vyslovil aj za uzavretie USA pre moslimov, od tejto požiadavky neskôr ustúpil a v lete už hovoril skôr o zákaze vstupu ľudí z „teroristických štátov a národov“ a o „extrémne detailných previerkach“ moslimov prichádzajúcich do Spojených štátov. Chcel tiež sprísniť tresty pre osoby, ktoré zostanú v USA po vypršaní víz, a ukončiť právo na získanie občianstva pre deti prisťahovalcov narodené v USA.
Boj proti terorizmu:
Je zástancom tvrdej ruky, „absolútne“ by napríklad schválil waterboarding, vypočúvaciu techniku, ktorá simuluje topenie. CIA ju používala za éry Georgea Busha mladšieho. Demokrat Obama sa podobných metód zriekol. Trump tiež obhajuje ďalšiu existenciu väznice Guantánamo pre podozrivých z terorizmu (Obama si jej uzavretie vytýčil za jeden z hlavných cieľov svojho tento rok končiaceho prezidentského obdobia). Vyhlásil tiež, že obmedzenie držby zbraní v európskych krajinách bráni nevinným civilistom, aby sa mohli chrániť pred teroristickými útokmi.
Islamský štát, Sýria, Irak:
Voči ozbrojencom z Islamského štátu by Trump podľa svojich slov postupoval veľmi radikálne. Navrhol napríklad zmeniť medzinárodné právo, ktoré zakazuje vojenské využitie mučenia. Taktiež navrhol zabíjať rodinných príslušníkov teroristov, čo by slúžilo ako odstrašenie pre ostatných. Niektoré z týchto vyhlásení však neskôr čiastočne vzal späť po kritike zo strany súčasných i bývalých vojenských predstaviteľov. Sýrskeho prezidenta Assada označil Trump za „zlého“, ale prestal volať po jeho odstúpení. Kľúčovou súčasťou jeho sýrskej stratégie je podľa všetkého dať viac možností Rusku, aby mohlo stabilizovať región. Clintonovú a Obamu opakovane nazval „zakladateľmi IS“, obviňoval ich zo slabosti v prístupe k Blízkemu východu a islamským krajinám, z čoho podľa Trumpa pramení vzostup radikálnych organizácií a priblíženie terorizmu k brehom Ameriky. S Clintonovou sa sporil hlavne o jej návrhu na to, aby nad Sýriou vznikla bezletová zóna, čo by USA dostalo do priameho konfliktu s Ruskom, ktoré bombarduje bojovníkov proti Asadovi. Ďalšou katastrofou súčasnej administratívy je podľa Trumpa situácia v Líbyi. Trump už niekoľkokrát tiež kritizoval rozhodnutie bývalého prezidenta Georgea W. Busha o invázii USA do Iraku v roku 2003. Podľa neho to malo vplyv na rozpútanie nestability na Blízkom východe. Trump nikdy nešpecifikoval, ako by situáciu v Iraku vylepšil, často však spomínal užšiu spoluprácu s Kurdmi.
Rusko:
Pozitívne sa vyjadruje o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi (je podľa neho lepším lídrom než Obama). Vyhlásil, že so šéfom Kremľa chce spolupracovať a že zlepšenie vzťahov s Ruskom by viedlo k zmierneniu napätia napríklad v Sýrii. Trump povedal, že USA by mali uznať ruskú anexiu Krymu, ak by to viedlo k lepším vzťahom s Moskvou a silnejšiu spoluprácu v boji proti IS. Názory USA a Ruska na boj s islamistami v Sýrii sa doteraz výrazne rozchádzali. Washington na protest proti bojovým operáciám Moskvy a Damasku v obkľúčenom Aleppe v októbri oznámil, že prerušuje rusko-americká rokovania o obnovení sýrskeho prímerí
NATO:
Trump počas predvolebnej kampane hovoril o tom, že NATO, ktoré vzniklo ako protiváha sovietskej moci, je prekonané. Naznačil tiež, že USA sa nemusia ponáhľať k obrane tých napadnutých aliančných členov, napríklad Ruskom, ktorí neodvádzajú dostatok peňazí na armádu.
Irán:
Jadrovú zmluvu s Iránom, ktorú vlani v júli uzavrelo šesť veľmocí (vrátane USA), označuje za „príšernú“. Hodlal pracovať na zlepšení dohody, aby udržal na uzde iránsky program jadrových zbraní. Zmluva predpokladá postupné rušenie protiiránských sankcií, pokiaľ Teherán splní podmienky.
Dane, ekonomika:
Vyslovil sa proti regulácii trhu a ohlásil „daňovú revolúciu“, akú USA nepoznali od čias Ronalda Reagana. Témou je zjednodušenie a zníženie daní väčšine Američanov a podnikov. Firmám chce Trump znížiť federálnu daň na 15 percent (v súčasnosti väčšina spoločností platí 35-percentnú daň). Je kritikom Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) medzi USA, Kanadou a Mexikom, ktorá podľa neho pripravila Američanov o prácu. Ako prezident by ju nanovo vyrokoval. Hovoril tiež o možnom uvalení vysokých ciel na dovoz z Číny a Mexika a je proti návrhu dohody Transpacifického partnerstva (TPP) medzi 12 krajinami okolo Tichého oceánu. V energetike Trump mieni podporovať ťažbu ropy a plynu na federálnej pôde a schváliť energetické projekty, ktoré Obamova vláda zavrhla, najmä ropovod Keystone XL medzi Kanadou a USA. Dodal však, že chce lepšie podmienky.
Klimatická dohoda:
Chce zrušiť parížsku dohodu o klíme a plánuje zrušiť americké príspevky na programy OSN týkajúce sa globálneho otepľovania. Podľa Trumpa je dohoda pre USA nevýhodná a jednostranná, pretože Čína podľa neho neplní svoje záväzky. Trump chce tiež odstúpiť od Obamovho plánu na zníženie amerických emisií oxidu uhličitého skoro o tretinu v priebehu nasledujúcich 15 rokov.
Obamova zdravotná reforma:
Reformu, ktorá sa stala jednou z programových priorít Obamovho prvého funkčného obdobia, mieni zrušiť. Zákon k reforme, zvanej Obamacare, schválil Kongres napriek silnému odporu republikánov v roku 2010. Prezident jej potrebnosť odôvodňoval snahou sprístupniť zdravotnú starostlivosť Američanom bez zdravotného poistenia a potrebou skrotiť prudko rastúce náklady na zdravotníctvo.