„Krajina je dnes na zostupe po morálnej, ekonomickej aj sociálnej stránke. Obama je hanbou v prípade zahraničnej politiky, ale aj zamestnanosti či zdravotníckej reformy,“ vysypala na mňa ako z rukáva.
Podľa Leily Obama iba využil skutočnosť, že bol prvým prezidentom tmavej pleti, na to, aby obnovil hnutie za občianske práva čiernych v 21. storočí a výsledkom je nárast vlny rasových nepokojov. Profesorka z americkej metropoly vidí východisko v zbavení sa kariérnych politikov, „čo zahrievajú stoličky v Kongrese USA už 25 – 30 rokov“.
„Nevyhnutne potrebujeme vládnu reformu, pretože Amerika je v bankrote práve vďaka sebeckému prístupu oboch politických strán. V tejto situácii nepotrebujeme viac emigrantov, ktorí chcú aj tak len využiť túto krajinu a nemajú k nej žiadny vzťah. Amerika je úžasná, plná úžasných ľudí, ale žiaľ, pre politikov nie sú prvoradí. A preto mojou odpoveďou im bola voľba Trumpa,“ vyjadrila profesorka názor po odovzdaní hlasu, dnes už vieme, že väčšiny Američanov.
Museli však najprv absolvovať kampaň, ktorú by som jedným slovom charakterizovala ako – hnus. A zďaleka to nie je len môj názor. Klamstvá, vzájomné očierňovanie, vyťahovanie dávno irelevantných faktov z minulosti, osobné útoky na rodinu a blízkych…
Jediný, kto mal osoh z nechutnej kampane, boli protagonisti politickej satiry. Mali žatvu. Poslednú prezidentskú debatu som bez zveličenia nedopozerala pre zvieranie v žalúdku.
Ako Slovenka s dnes už dvojakým občianstvom som v USA, kde žijem a pracujem už nejaký rok, volila prvý raz. Tradične podľa miesta bydliska. Moje kroky preto smerovali do volebnej miestnosti v miestnej strednej škole vo Fairfax County v štáte Virgínia.
Pri vchode vítali voličov dva rady dobrovoľníkov. Demokrati vľavo, republikáni vpravo. Ochotne ponúkali „vzorku“ volebného lístka, pretože obsahoval nielen mená prezidentských kandidátov a uchádzačov o kreslá v Kongrese USA za štát Virgínia, ale aj niekoľko otázok týkajúcich sa miestnych daní.
V utorok popoludní, okolo pol štvrtej miestneho času bola miestnosť poloprázdna. Narátala som desať voličov. Volebné lístky vypĺňali perom, aby ich následne členovia volebnej komisie naskenovali do počítača.
Do poslednej chvíle som verila, že Michael Bloomberg, bývalý newyorský starosta a mediálny magnát, bude kandidovať ako nezávislý. V takom prípade mal istý môj hlas. Lenže sa tak nestalo. A tak som ho venovala Hillary Clintonovej. Mala som na to niekoľko dôvodov. Napriek tomu, že sa cítim viac-menej nezávislá, v politike sa prikláňam skôr k demokratom.
Clintonovej skúsenosti z postu prvej dámy a ako šéfky diplomacie boli výhodou a máloktorý kandidát bol v tomto smere kvalifikovanejší ako ona. Zdieľam jej postoj k zahraničnej politike, imigrantskej otázke, životnému prostrediu, ako aj k zdravotníckej reforme.
V neposlednom rade priznávam, že ako žena by som bola rada, ak by ako prvá žena „šéfovala“ v Bielom dome. A Trump? Od začiatku bol pre mňa neakceptovateľným kandidátom. Nielen v mojich očiach je sociopatom s názormi hraničiacimi neraz s fašizmom. Navyše, jeho predvolebná rétorika mi potvrdila, že je patologickým klamárom, ktorému chýba akákoľvek sebakontrola.
Aby to však z mojej strany nevyznelo ako monológ o dôležitom dni pre dnes tak názorovo rozdelenú krajinu, bola som zvedavá na niektoré reakcie ďalších Američanov z môjho okolia. Napríklad Darryl K. (45), zamestnaný v štátnej správe v Silver Springu v Marylande, sa netajil, že preňho bola voľba veľmi ľahká.
„Volil som Clintonovú, pretože sa v politike angažuje celý život a má viac skúseností, ako mal ktorýkoľvek iný kandidát,“ povedal bez rozpakov tesne po hlasovaní s tým, že podľa neho budúcnosť vidí optimisticky.
„Clintonovci vedia, čo robia,“ dodal. Svoj postoj k Trumpovi vyjadril stručne: „Je to biznisman a rasista.“ Je vraj výsmechom, že sa vôbec dostal na kandidátku, a „poradil“ republikánom, aby sa „zamysleli nad tým, kam speje ich strana, keďže je v úpadku už približne 17 rokov“.