Estónsko: doľava, ale nie k Rusku

Najmenšia pobaltská krajina aj bez volieb zmení kurz. Estónsky parlament v stredu vyslovil nedôveru premiérovi, čo automaticky znamená pád jeho kabinetu.

11.11.2016 07:30
Estónsko,Taavi Roivas Foto:
Taavi Roivas, bývalý najmladší európsky premiér, sa budúcoročného predsedníctva Estónska v EÚ na čele vlády nedočká. Parlament mu v stredu vyslovil nedôveru.
debata (42)

Taaviho Roivasa z pravicovo liberálnej Reformnej strany, ktorá bezmála dve desaťročia určovala politickú líniu krajiny s 1,3 milióna obyvateľmi, potopili partneri zo značne rôznorodej koalície. Premiéra opozícii pomohli zosadiť vládni sociálni demokrati spolu s národnými konzervatívcami.

Roivas (37), jeden z najmladších európskych premiérov, vyhral v roku 2015 voľby heslami o potrebe vytvorenia „proestónsky orientovanej vlády“, pričom varoval, že Rusko sa môže pokúsiť zmobilizovať separatistov aj v iných krajinách, ako to spravilo na Ukrajine.

Pre Stranu stredu, druhé najsilnejšie zoskupenie krajiny, to automaticky znamenalo vyradenie zo zostavovania koalície. Centristi, ktorí majú silnú podporu v radoch ruskojazyčného obyvateľstva, tvoriaceho asi štvrtinu populácie Estónska, mali vinou svojho dlhoročného predsedu Edgara Savisaara povesť nedôveryhodného partnera.

Savisaar, niekdajší posledný premiér sovietskeho Estónska, totiž pred časom podpísal dohodu o spolupráci estónskych centristov s Jednotným Ruskom, stranou prezidenta Vladimira Putina.

Strana stredu sa však starnúceho a chorľavého predsedu, ktorý je navyše vyšetrovaný pre viacero korupčných afér, čerstvo zbavila, a ihneď sa tak stala potenciálnym koaličným partnerom.

„Náš nový líder je výrazný estónsky vlastenec, čo nik nepopiera,“ povedala po zvolení Jüriho Ratasa (38), bývalého primátora metropoly Tallinn, šéfka poslaneckého klubu centristov Kadri Simsonová. „Nezmeníme estónsku politiku voči Európskej únii alebo NATO,“ citoval ju portál Politico.

Sociálnym demokratom a národným konzervatívcom netrvalo dlho, kým rozšírený manévrovací priestor využili. Obe menšie koaličné strany Roivasovým reformistom vyčítali, že ich názory nerešpektujú a krajinu tlačia čoraz viac doprava.

Premiérovi najskôr dali ultimátum, aby odstúpil. Keď však odkázal, že svoju kožu tak lacno nepredá a palácový prevrat budú musieť dokonať sami, aby sa im v parlamente mohol pozrieť do očí, pridali sa k opozícii a spojenými silami Roivasovi vyslovili nedôveru.

Podľa denníka Postimees v novej koalícii reformistov nahradia centristi, pričom premiérom sa má stať ich nový líder Ratas. Z radov Roivasovej strany sa ozývajú varovné hlasy, že to v terajších turbulentných časoch destabilizuje krajinu a spochybní jej zahraničnopolitické ukotvenie.

V Estónsku, znervózňovanom opakovaným narúšaním jeho vzdušného priestoru ruskými vojenskými lietadlami, vyvoláva neistotu aj víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.

Nevzťahuje sa naň síce hrozba budúceho šéfa Bieleho domu, že krajiny, ktoré si neplnia záväzky voči NATO a na obranu nedávajú ani dve percentá HDP, sa o svoju bezpečnosť budú musieť postarať samy, ale viaceré vyhlásenia Trumpa a ľudí z jeho tímu Tallinn nemohli neznepokojiť.

Predpokladaný budúci šéf americkej diplomacie Newt Gingrich napríklad nedávno zapochyboval o povinnosti USA brániť Estónsko, toto „predmestie Petrohradu", v prípade ruského útoku. Strany utvárajúce novú estónsku koalíciu aj preto dôrazne ubezpečujú, že vstupom centristov do vlády sa krajina neposunie bližšie k Moskve.

„Keď sa pozriete na hlavný prúd strany, je to estónska strana,“ cituje Politico Andresa Anvelta, šéfa poslaneckého klubu sociálnych demokratov. "Som o tom stopercentne presvedčený. Nejde o proruskú alebo proputinovskú stranu,” obhajoval budúcu vládnu Stranu stredu.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #Estónsko