Víťaz volieb Donald Trump, ktorého Farage tak obdivuje, si medzitým podebatoval v Bielom dome s jeho súčasným nájomníkom. Rozhovor s Obamom označil za česť.
Trumpove milé slová, možno dokonca myslené úprimne, však nič nemenia na tom, že celebritný miliardár dávno predtým naplno otvoril Pandorinu skrinku urážok, očierňovania a klamstiev. To všetko v mene boja proti skutočnej aj vymyslenej politickej korektnosti.
Je to však voda na mlyn populistickej až extrémistickej pravici. Trump dostal mnoho jej myšlienok a rétoriku do akceptovateľnej podoby. Pre Pravdu to pripomenul Niklas Bolin, expert na extrémizmus zo Stredošvédskej univerzity.
"Pre radikálne pravicové strany v Európe je Trumpovo víťazstvo krok k tomu, aby boli viac prijateľné pre voličov. Tieto subjekty majú rovnaký pohľad ako republikán na niektoré veci.
Napríklad, čo sa týka migrácie a pohŕdanie tým, čo nazývame establišment,“ vyhlásil Bolin. "Je pravdepodobné, že radikáli použijú ako argument, že ich myšlienky si osvojil aj najdôležitejší líder sveta. A s ním milióny Američanov,“ vysvetlil odborník.
Populistická internacionála
"Víťazstvo Trumpa privítalo mnoho populistických pravicových radikálnych hráčov v Európe. Farage, líder holandskej Strany slobody Geert Wilders, predseda talianskej Ligy severu Matteo Salvini, šéfka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová, Beatrix von Storchová z Alternatívy pre Nemecko,“ uviedol expert na populizmus Pietro Castelli Gattinara z vysokej školy v Pise.
"Faktom je, že viacero západoeurópskych krajne pravicových strán si v posledných mesiacoch vytvorilo kontakt na Trumpa. Podporilo jeho populistický politický štýl, jeho výpady proti establišmentu a jeho otvorené odmietanie migrácie,“ pripomenul odborník.
Podľa komentátorky denníka Washington Post Anne Applebaumovej sa už toto prepojenie populistov a radikálov začína podobať na Komunistickú internacionálu – Kominternu. Len v krajne pravicovej podobe.
"Majú podobné myšlienky, ideológiu, priateľov a chlebodarcov. Podporujú sa navzájom na politických mítingoch. Majú hlboké kontakty na Moskvu, často používajú ruské dezinformácie, a ich priatelia sú z autoritatívnych štátov,“ napísala Applebaumová ešte pred zvolením Trumpa pre Washington Post.
"Pohŕdajú Západom a snažia sa podkopať západné inštitúcie. Vnímajú sa ako revolučná avantgarda. Nech sa páči, tu je populistická internacionála,“ tvrdí Applebaumová. Okrem iného zaradila do tejto skupiny Slobodnú stranu Rakúska, Wildersa, UKIP, Trumpa, ale aj strany, ktoré sú už reálne pri moci ako Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána a poľské Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczynského.
Dokonalá búrka?
Je to mimoriadne rôznorodá skupina. Určite sa dá polemizovať s Applebaumovou, nakoľko sú tieto strany skutočne prepojené. Ale zdá sa, že myšlienka boja proti súčasnému liberálnodemokratickému poriadku zapustila hlboké korene.
A možno sa dokonca blíži dokonalá búrka, ktorá poriadne zatrasie svetom. Politický kalendár najbližšieho roku je totiž plný a sľubuje napínavé súboje.
Už 4. decembra sa koná v Rakúsku opakované druhé kolo prezidentských volieb. Favoritom je pravicový populista Norbert Hofer. V rovnaký deň sa v Taliansku v referende vyberú k urnám voliči, aby zmenili ústavu. Neúspech všeľudového halsovania môže položiť ľavicovo-centristickú vládu premiéra Mattea Renziho a otvoriť dvere nevyspytateľným radikálom z Päťhviezdičkového hnutia.
Holandsko volí 15. marca 2017. Je reálne, že hlasovanie môže vyhrať krajný pravičiar Wilders. Jeho francúzska kolegyňa Marine Le Penová zase môže dúfať, že v aprílových prezidentských voľbách postúpi do druhého kola. Že v ňom prehrá, zdá sa byť isté. Ale nebolo „isté“ aj to, že brexit neprejde a Hillary Clintonová porazí Trumpa?
Ešte sú tu aj nemecké voľby na jeseň budúceho roku. Budú labuťou piesňou kancelárky Angely Merkelovej? A skutočným koncom sveta, ako ho poznáme?