Wilsonovú pri krviprelievaní zranili a prišla o svojho priateľa Nicka Alexandra, ktorý bol láskou jej života. Pre denník Wall Street Journal sa zverila, aké má psychické problémy a že trpí nočnými morami.
"Vtedy nezáležalo na tom, či zomriem. Podstatné bolo len to, že som ho nemohla zachrániť. Stále mám sny o tom, že mojou úlohou je všetkých zachrániť. A vždy zlyhám,“ povedala Wilsonová pre Wall Street Journal.
Nikto nevráti čas, sú však Francúzsko aj Európa teraz lepšie pripravené, aby sa neopakovali útoky z Paríža? Za rok od tejto masakry teror najhoršie zasiahol v marci Brusel, kde samovražední atentátnici zabili na letisku a v metre 32 ľudí. V júli vo francúzskom meste Nice zase terorista vrazil s kamiónom do davu oslavujúcich Deň Bastily. Zahynulo 86 ľudí.
Okrem toho Európa zažila viac menších útokov osamelých vlkov, ku ktorým sa v mnohých prípadoch IS prihlásil. Pravidelné zatýkanie teroristov a radikálov vo viacerých krajinách sa stalo už takmer bežnou súčasťou práce bezpečnostných zložiek.
Vo Francúzsku stále platí výnimočný stav. Premiér Manuel Valls pre televíziu BBC uviedol, že vláda ho chce ešte predĺžiť. Lenže je jasné, že do Európy sa najmä zo Sýrie a z Iraku vrátili mnohí džihádisti. Minimálne časť z nich vyslal priamo IS a vycvičil ich na budúce útoky.
"Po roku od Paríža sme aj nie sme lepšie pripravení na boj s terorizmom,“ reagoval pre Pravdu Jean-Marc Rickli, bezpečnostný analytik z King’s College v Londýne. "Útoky vo francúzskom hlavnom meste prinútili Európanov zaoberať sa vážne situáciou v Sýrii a Iraku. Aj preto sme dnes svedkami ofenzívy proti Daeš (iný názov pre IS, pozn. red.) v Mosule a Rakká. Európania tiež zlepšili spoluprácu v oblasti výmeny spravodajských informácií, justície a monitorovania hraníc,“ pripomenul expert.
Podľa Rickliho je však potrebné všetky spomenuté oblasti ešte posilniť. "Stále sa príliš odvolávame na suverenitu, čo sa týka spoločného boja s terorizmom. Podnikli sme niektoré kroky, ale zatiaľ nie sme na dohľad skutočnej spolupráce,“ myslí si Rickli.
Jednou z iniciatív, ako zlepšiť boj s terorizmom, je projekt, s ktorým prišiel slovenský think-tank Globsec Policy Institute. Medzinárodný plán ráta s lepším prepojením tajných služieb a nastavením spoločných štandardov pre ne.
Foto: SITA/AP
Počíta s vytvorením transatlantickej protiteroristickej operatívnej skupiny. V rámci nej by mala lepšie fungovať spolupráca v boji s terorizmom a postupne by sa k nej mohli pridávať ďalšie a ďalšie štáty. Iniciatívu Globsecu vedie Michael Chertoff, bývalý americký minister pre vnútornú bezpečnosť.
Kacper Rekawek z Globsec Policy Institute tvrdí, že parížske útoky sú poučením pre budúcnosť. Práve výmena informácií medzi tajnými službami predtým nefungovala práve najlepšie. "Stále sa musíme snažiť, aby sme boli o krok vpred pred plánovačmi útokov,“ uviedol pre Pravdu Rekawek.
"Kľúčom je práca tajných služieb. Ale musíme skúmať aj propagandu teroristov, v ktorej nám často hovoria, kde a na koho by chceli zaútočiť,“ pripomenul šéf programu pre obranu a bezpečnosť v Globsec Policy Institute.
Bezpečnostné zložky sa zároveň budú musieť zaoberať pravdepodobne novým prvkom, čo sa týka teroristickej hrozby. Ako IS stráca územie v Iraku či Sýrii, môže sa pokúsiť ešte výraznejšie preniesť vojnu do Európy. Mnohí experti očakávajú prílev ďalších džihádistických bojovníkov na Západ.
"Útoky na Daeš v Sýrii a Iraku povedú k tomu, že organizácia sa sústredí na mäkké ciele v Európe a Ázii, ako Brusel či Bangladéš,“ vysvetľuje Rickli. "Džihádistické hnutie bude čoraz menej centralizované a bude sa šíriť ako rakovina. Daeš sa mení. Po budovaní kalifátu sa delí a bude metastázovať do zahraničia,“ myslí si odborník.
"Tým, že IS prichádza o územie, podkopávame aj jeho autoritu. Lenže džin je už vypustený z fľaše. Stále bude dostatok ľudí ochotných napadnúť Západ, aj keď IS zlyhá. Musíme sa začať pýtať, čo príde ďalej. Vráti sa Al-Kajdá alebo čo nahradí IS?“ pripomenul aj Rekawek.