Podľa súdu záujem vlády na zachovaní utajenia prevažuje nad záujmom výboru o informácie, uvádza uznesenie z polovice októbra. Vydanie zoznamu bez súhlasu USA by vraj mohlo narušiť funkčnosť spravodajských služieb a teda aj schopnosť Berlína konať v zahraničnej a bezpečnostnej politickej oblasti.
Na zozname sa nachádzajú telefónne čísla, e-maily a IP adresy, ktoré údajne NSA odovzdala nemeckej spravodajskej službe BND. Tá Američanom podľa magazínu Der Spiegel roky pomáhala so sledovaním európskych podnikateľov a politikov.
Záver súdu kritizovali opozičné strany. „Toto rozhodnutie signalizuje, že si tajné služby môžu ďalej robiť, čo chcú, nerušene od parlamentnej kontroly,“ povedala zákonodarkyňa za Ľavicu Martina Rennerová. „Veľké časti mnohoročnej nezákonnej praxe BND zostanú teraz zatemnené. Ďalšie škandály a masívne porušovanie základných práv sú (tak) predprogramované,“ vyhlásil poslanec za stranu Zelených Konstantin von Notz.
Úrad nemeckej kancelárky, pod ktorý BND spadá, v minulosti bez podrobností uviedol, že v činnosti služby zistili určité nezrovnalosti.
Merkelová sama bola terčom odpočúvania NSA, rovnako ako minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier. Vyplýva to zo zdrojov servera Wikileaks, podľa ktorého NSA sledovala tiež posledných troch francúzskych prezidentov vrátane toho súčasného, Françoisa Hollanda.
BND vraj NSA pomáhala s výzvednými aktivitami napríklad proti rakúskym politikom. Podľa Der Spiegel pritom BND tiež sama viedla do roku 2013 vlastnú rozsiahlu špionáž komunikácie veľvyslanectva spojencov z EÚ i USA. Rozviedka sa podľa nemeckého týždenníka zaujímala napríklad o francúzske či americké ciele. BND podľa médií odpočúvala aj niekdajšieho francúzskeho ministra zahraničia Laurenta Fabiusa.