Obama so svojím nástupcom hovoril po prvý raz minulý týždeň. Trump podľa neho „vyjadril veľký záujem udržať naše kľúčové strategické vzťahy“ vrátane „silného a robustného“ partnerstva v NATO, a to je jeden z hlavných odkazov, ktoré má Obama pre amerických spojencov v Európe.
Svoju rozlúčkovú cestu začal v utorok v Aténach, v stredu sa v Nemecku stretne s kancelárkou Angelou Merkelovou, francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom, talianskym premiérom Matteom Renzim, britskou premiérkou Theresou Mayovou a španielskym premiérom Marianom Rajoyom. Na záver cesty ho čakajú v Peru.
Podľa Obamu transatlantické partnerstvo je „základný kameň našej vzájomnej bezpečnosti, ako aj prosperity“ bez ohľadu na to, kto sedí v Oválnej pracovni, či demokrat alebo republikán. „Spojené štáty veria, že silná, prosperujúca a jednotná Európa je dobrá nielen pre ľudí v Európe, ale pre svet a pre Spojené štáty,“ povedal Obama počas návštevy v Grécku. Grécko zároveň ocenil, že napriek ekonomickej kríze Atény na rozdiel od mnohých spojencov v aliancii plnia svoje záväzky výdavkov na obranu.
Akú politiku bude presadzovať Trump, ktorý v predvolebnej kampani kritizoval NATO a netajil sa obdivom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, zostáva však nejasné. V pondelok večer Trump s Putinom prvý raz od volieb spolu telefonovali. Podľa hovorcu Kremľa sa vyslovili za normalizáciu vzájomných vzťahov, pričom Putin chce s novou americkou vládou viesť „partnerský dialóg“. O Ukrajine a Kryme sa podľa Putinovho hovorcu nerozprávali, témou bola podľa neho Sýria a boj proti terorizmu. Trump, ktorý v predvolebnej kampani vyhlasoval, že si vie predstaviť stretnutie s Putinom ešte pred svojou inauguráciou, sa na niečom takom s Putinom počas tohto rozhovoru nedohodol.
Kto bude šéfovať americkej diplomacii, zatiaľ tiež nie je známe. Najnovšie sa ako o horúcom kandidátovi na budúceho ministra zahraničných vecí hovorí o Rudym Guilianim, bývalom starostovi New Yorku v čase útokov z 11. septembra 2001. Nemá veľa skúseností so zahraničnou politikou, v kampani bol však verným stúpencom Trumpa a jeho blízkym poradcom. Ďalším z horúcich kandidátov na tento post je John Bolton, ktorý bol veľvyslancom pri OSN za prezidenta Georga W. Busha, známy kritikou medzinárodných inštitúcií.
V boji o „miesta“, ktoré budú ovplyvňovať budúcu americkú politiku, médiá špekulujú aj o úlohe troch starších Trumpových detí a jeho zaťa. Špekulácie o tom, že Trump chcel, aby prešli bezpečnostnou previerkou, ktorá by mu umožnila diskutovať s nimi o otázkach národnej bezpečnosti, Trumpov tím poprel.
V každom prípade Trumpove prvé ohlásené nominácie vyvolali vlnu pobúrenia. Obavy spôsobilo najmä oznámenie, že Trumpovým strategickým poradcom sa stane Stephen Bannon, známy svojimi rasistickými názormi, člen tzv. alternatívnej pravice, ktorá spája radikálov a extrémistov.
Odstupujúci prezident Obama, ktorý vyzýval Trumpa po jeho zvolení na vytváranie jednoty v spoločnosti, menovanie Bannona nechcel komentovať. Aj keď neskôr pred novinármi pripustil, že aj on je znepokojený. Odporcov novozvoleného prezidenta však vyzval, aby výsledok demokratických volieb prijali.
Pre nového prezidenta bude podľa Obamu nástup do úradu ako „budíček“. Minulý týždeň však aj on Trumpovi podľa svojich slov povedal, že teraz je naozaj dôležité, aby sa pokúsil vyslať signály jednoty a oslovil menšiny. Trump počas svojej kampane útočil na moslimov, imigrantov, urážal ženy. Jeho víťazstvo vo voľbách aj preto vyvolalo obavy a protesty vo viacerých amerických mestách.