Dokument schválilo 131 krajín, 48 sa zdržalo, vrátane členských štátov EÚ, a to napriek tomu, že práve Európa čelí čoraz väčšej hrozbe radikálnych nacionalistických zoskupení. O návrhu bude v decembri rokovať VZ OSN.
„Bez výnimky odsudzujeme všetky formy náboženskej či etnickej neznášanlivosti doma aj kdekoľvek vo svete," pokúsil sa Washington odôvodniť odmietavé stanovisko s tým, že „rezolúcia má priveľmi úzky rámec a politické pozadie". Z pohľadu nielen USA je dôvodom pravdepodobne skutočnosť, že o presadenie návrhu sa už roky usiluje aj Rusko. Konkrétne od decembra 2013, keď prišlo s návrhom na 68. rokovaní VZ OSN. V tomto roku však na dokumente spolupracovalo už viac ako 40 krajín, ktoré ignorovali výzvu USA. Podľa Washingtonu „návrh obsahuje neprijateľné obmedzenie základného práva na slobodu vyjadrovania, čo by mohlo Rusko zneužiť na politické útoky na susedné krajiny". Teda preložené do konkrétnej reči aj na Ukrajinu, ďalšieho z iba troch odporcov návrhu schváleného 3. výborom OSN.
Osud dokumentu praktický kopíruje „cestovnú mapu" ďalšieho návrhu, ktorého iniciátorom bol tentoraz Kyjev a skončil preň sklamaním. Zo štvrtka na piatok totiž jeho navrhovateľ prehral, keď VZ OSN neschválilo rezolúciu o Kryme. Aj tento návrh prešiel najprv „rukami" členov 3. výboru OSN. Kyjev v ňom kritizoval nedodržiavanie ľudských práv na polostrove Krym a o. i. vyzval Rusko, aby pustilo pozorovateľov na jeho územie.
„Vyzývame Rusko, aby preskúmalo rozhodnutie o Medžlise krymsko-tatárskeho ľudu (najvyšší zákonodarný a vládny orgán miestnej tatárskej menšiny – pozn. red.), ktorý vyhlásilo za extrémistickú organizáciu," bol ďalší z dôvodov podania ukrajinského návrhu rezolúcie. Nádej Kyjeva, že sa po prvý raz v oficiálnych dokumentoch OSN objaví Rusko ako okupačný štát a Krym a Sevastopol ako dočasne okupované územie, sa však nesplnila. Zo 193 prítomných zástupcov členských krajín OSN hlasovalo za návrh 73 delegácií, 23 bolo proti, 76 sa zdržalo a 21 delegácií ignorovalo hlasovanie. A tak vychádza, že pri súčte troch posledných faktov väčšina krajín priamo či nepriamo zmietla návrh Kyjeva zo stola.
„Je to nôž vrazený do chrbta Ukrajiny," reagovala Irina Gerasčenková, podpredsedníčka ukrajinského parlamentu, na postoj bieloruskej delegácie, ktorá sa pridala na stranu odporcov návrhu.
Zatiaľ čo realizáciu dokumentu z dielne Kyjeva, ako ukázalo hlasovanie, považuje väčšina za nereálnu, iniciatíva desiatok krajín, týkajúca sa odsúdenia glorifikácie nacizmu, tne do živého. Dokument čakajúci teraz na schválenie VZ OSN reaguje totiž o. i. na budovanie pamätníkov a organizovanie demonštrácií na počesť nacistickej minulosti a neonacizmu. Zároveň upozorňuje na pokračujúce pokusy o znesvätenie alebo búranie pamätníkov postavených na počesť bojovníkov proti nacizmu v druhej svetovej vojne. Hlavne v európskych krajinách, ktoré sa stali obeťami rozpínavosti nemeckého nacizmu. Koniec jej urobil ZSSR a v poslednej etape vojny aj jeho západní spojenci. V návrhu desiatok krajín sa preto nie náhodou konštatuje, že súčasťou nebezpečnej tendencie sú aj pokračujúce snahy o spochybňovanie, či dokonca popieranie holokaustu.