Do nedeľného druhého kola o získanie kandidatúry v prezidentských voľbách Sarkozy nenastúpi. Súboj o priazeň pravicových voličov zvedú medzi sebou dvaja expremiéri – Fillon bol premiérom v čase, keď bol prezidentom Sarkozy, o takmer desať rokov starší Juppé bol premiérom za Jacqua Chiraca.
Favoritom sa však nečakane stal Fillon, ktorý získal 44 percent hlasov. Umiernenejší Juppé, ktorý mal podľa prieskumov verejnej mienky najväčšie šance, napokon dostal výrazne menej – 28,5 percenta hlasov.
Za Sarkozyho, ktorý svoju kandidatúru oficiálne ohlásil v auguste vydaním svojej knihy Tout pour la France (Všetko pre Francúzsko), hlasovalo necelých 21 percent. Kampaň, v ktorej sa svojou radikálnou rétorikou čoraz viac približoval k šéfke extrémne pravicového Národného frontu Marine Le Penovej, však viedol už dávnejšie.
Porážku v primárkach uznal a zároveň v ďalšom súboji podporil Fillona. „Musím úprimne povedať, že nech už boli naše nezhody akékoľvek, zdá sa, že François Fillon najlepšie pochopil výzvy, pred ktorými Francúzsko stojí. Budem za neho hlasovať,“ vyhlásil Sarkozy o svojom expremiérovi, ktorý ho porazil.
Sarkozy podľa viacerých médií naznačil, že z politiky zrejme odíde. „Je načase, aby som vyskúšal život, ktorý bude naplnený skôr súkromnými ako verejnými vášňami,“ vyhlásil. Ako povedal, necíti trpkosť a Francúzsku želá veľa šťastia.
Či naozaj ako 61-ročný pôjde po trpkej porážke do politického dôchodku, zostáva však nejasné. Z politiky sa už raz stiahol, keď v roku 2012 prehral prezidentský súboj so socialistom Hollandom. Vydržal to dva a pol roka, keď opäť prevzal vedenie konzervatívcov a stranu premenoval na Republikánov.
Hollandov predchodca Francúzov značne rozdeľoval. Niektorí ho pre jeho tvrdé vyhlásenia zbožňovali, iní neznášali. V snahe získať si potenciálnych voličov Le Penovej kritizoval vládu socialistov a žiadal sprísnenie imigračnej politiky či posilnenie sekulárneho charakteru štátu.
Žiadal zaviesť zákaz nosenia moslimských šatiek na univerzitách, podporoval zákaz burkín na francúzskych plážach, chcel, aby v školských jedálňach deti už nemali na výber jedlá bez bravčoviny.
Foto: SITA/AP
Po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách sa tiež snažil stavať do pozície toho, kto je proti elitám a politickej korektnosti. Ako bývalý prezident čelil viacerým obvineniam, napríklad podozreniu z korupcie a nelegálneho financovania svojej kampane za znovuzvolenie v roku 2012.
Hoci pútal na seba pozornosť médií, jeho vlastný odhad, že vie čítať nálady ľudí, opäť nevyšiel. S ostrým slovníkom šiel už do predchádzajúcich volieb, ktoré prehral. Vysvetľoval si to tým, že bol málo radikálny. Slovník, ktorý teraz vyostril, však podľa denníka Guardian ovplyvní aj ďalšiu kampaň.
Napriek tomu približne štyri milióny Francúzov, ktorí hlasovali v primárkach, mu jeho ambície vrátiť sa do Elyzejského paláca aj tak prekazilo. Plán vrátiť Hollandovi porážku mu nevyšiel, ale zatiaľ nie je tiež isté, či sa rekordne nepopulárny Hollande tiež pokúsi o znovuzvolenie. Socialisti plánujú svoje primárky na január.
Kto napokon bude kandidátom pravice v prezidentských voľbách, je dôležité aj pre francúzskych ľavicových voličov. Najmä ak by sa potvrdili prieskumy verejnej mienky a májové druhé kolo volieb by bolo súbojom Le Penovej a kandidáta pravice. Takúto situáciu Francúzsko už zažilo v roku 2002, keď do druhého kola volieb postúpil Jean-Marie Le Pen a aj voliči socialistov vtedy so zaťatými zubami volili napokon Chiraca.
Juppého by pravdepodobne volili skôr ako Fillona, ktorého podporil Sarkozy. Expremiér a terajší starosta Bordeaux 71-ročný Juppé, ktorý vystupoval proti radikálnym protimoslimským náladám, sa napriek náskoku Fillona po prvom kole primárok nevzdáva.
Prvé kolo bolo podľa neho prekvapením, ale v nedeľu nie je vylúčené ďalšie prekvapenie. Aj v prípade, že by sa stal kandidátom pravice, sa však isto nevyhne útokom Le Penovej, že patrí k starej politickej garde.