V kaliningradskej exkláve, vklinenej medzi Poľsko a Litvu, dislokovala najmodernejšie protilodné rakety Bastion, ktoré mali iba tento mesiac svoj bojový krst v Sýrii. Agentúre Interfax to oznámil nemenovaný „zdroj oboznámený so situáciou“. Podľa šéfa Kremľa je to odpoveď na expanziu Severoatlantickej aliancie smerom na východ.
„Prečo reagujeme na rozšírenie NATO tak emocionálne? Sme znepokojení rozhodnutiami NATO," povedal Vladimir Putin americkému režisérovi Oliverovi Stoneovi v dokumente, ktorý v pondelok večer odvysielala ruská televízia REN TV. Podľa ruského prezidenta Západ zámerne hľadá vonkajšieho nepriateľa, aby v aliancii „udržal disciplínu“.
"Keď sa štát stane členom NATO, je preň ťažké vzdorovať tlaku takej veľkej krajiny, ako sú Spojené štáty. Musíme v tejto súvislosti podniknúť protiopatrenia a vystaviť možnosti nášho raketového útoku objekty, ktoré nás ohrozujú,“ dodal.
Rakety Iskander, ktoré majú dostrel 500 kilometrov a môžu byť vybavené konvenčnými i jadrovými hlavicami, Rusko dočasne rozmiestilo v Kaliningradskej oblasti už vlani i predvlani v rámci vojenských cvičení. Predseda branného výboru hornej komory ruského parlamentu Viktor Ozerov však v pondelok oznámil, že tentoraz tam zostanú spolu s protiraketovým systémom S-400 už natrvalo.
Podľa Ozerova je to reakcia na hrozbu, ktorú predstavuje protiraketový dáždnik, ktorý tohtoročným otvorením základne v Rumunsku a chystaným dokončením ďalšej v Poľsku, začali v Európe rozprestierať Spojené štáty.
Washington nový krok Moskvy označil za neodôvodnený. „Rozmiestenie rakiet Iskander a S-400 v Kaliningrade destabilizuje európsku bezpečnosť,“ vyhlásil hovorca americkej diplomacie John Kerby, podľa ktorého Rusko za posledných desať rokov hrozilo presunúť Iskandery do Kaliningradu v odpovedi na rôzne diania v Európe, z ktorých žiadne si nevyžadovala takúto vojenskú reakciu.
Podľa USA ani budovaný protiraketový štít v Európe nie je namierený proti Rusku. Moskva to však vidí inak. „Jedným z dôvodov, prečo sa Rusko vyzbrojuje proti americkému raketovému systému, bola obava, že táto obranná infraštruktúra bude prevedená na útočný systém. Táto obava sa teraz potvrdila,“ konštatoval senátor Ozerov.
Severoatlantická aliancia osobitne odsúdila rozmiestenie protilodných rakiet Bastion, čo označila „za agresívny militaristický postoj“. Systém Bastion odpaľuje nadzvukové riadené strely Oniks, ktoré majú dolet 450 kilometrov a môžu byť použité proti lodiam i pozemným cieľom.
Podľa zdroja, ktorý spomína Interfax, sú tieto zbrane „schopné uzavrieť lodiam protivníka prístup do Baltu od dánskych úžin“ a „zasiahnuť akékoľvek ciele na poľskom území“. Práve zablokovania trás, odkiaľ by v prípade vojenského konfliktu s Ruskom mohla prísť pomoc, sa malé pobaltské krajiny najviac obávajú.
Podľa ruského vojenského analytika Pavla Feľgengauera rozhodnutie o rozmiestnení rakiet v Moskve padlo už pred niekoľkými rokmi. Prečo ho potom ohlásili práve teraz, necelé dva mesiace pred striedaním stráží v Bielom dome? „Bolo to síce dlhodobo plánované, ale teraz zrejme usúdili, že sa pokúsia vyvolať trocha viac napätia vnútri NATO,“ povedal expert pre televíziu Al-Jazeera.
Podľa Feľgengauera v radoch moskovských elít sú vplyvné skupiny, ktoré neveria na zlepšenie vzťahov s Washingtonom po nástupe Donalda Trumpa, a ani si to neželajú. „Chcú určitú úroveň pokračujúcej konfrontácie s USA, aby sa zachoval súčasný vysoký rozpočet na obranu i štedré verejné zákazky,“ dodal.