Egyptský kasačný súd mu totiž zrušil doživotný trest vynesený za „spoluprácu s palestínskym hnutím Hamas“. Ako informovala panarabská televízia Al Džazíra, súd zároveň nariadil nový proces. Teda rovnaký postup ako minulý týždeň, keď zrušil Mursího trest smrti za „organizáciu úteku z väzenia v roku 2011“.
A tak mu ostal zatiaľ jediný trest z množstva procesov, rovnajúci sa 20 rokom za mrežami. Rovnako to platí aj na všetky osoby z blízkeho okolia exprezidenta, členov dnes zakázanej organizácie Moslimské bratstvo.
„Zrušenie rozsudku v prvom i druhom prípade kasačným súdom znamená, že stále chýbajú dôkazy alebo neboli splnené práva obhajoby, a tak sa prípadmi bude zaoberať druhostupňový súd,“ povedal pre agentúru RIA Novosti egyptský právny odborník Šavkí al Saíd. Zároveň pripomenul, že exprezident, ako aj jeho spolupracovníci budú čeliť rovnakým obvineniam a môžu k nim pribudnúť aj ďalšie.
V najnovšom kroku sudcov vidí dôkaz, že nejde o spolitizovaný proces. Opiera sa pritom o tvrdenie, podľa ktorého „kasačný súd pri posudzovaní veci neberie do úvahy, či sú súdené osoby členmi hnutia Moslimské bratstvo (zakázané v Egypte – pozn. red.), alebo nie, čo vylučuje spolitizovanie procesu“. Podľa Saída trest nadobudne platnosť až po tom, čo budú vyčerpané všetky možné súdne konania.
Existujú však hlasy, podľa ktorých za procesom „obnovy“ prípadov je snaha Káhiry zmierniť dosah vojenského prevratu riadne zvolenej hlavy štátu. Konkrétne ide o formu odstránenia lídra a jeho hnutia, ktoré po nástupe k moci, bez potrebných skúseností a presadzovaním „čistého islamu“ do života hlavne v mestách žijúcich sekulárne orientovaných Egypťanov, spôsobilo krajine veľké nielen materiálne škody.
Súčasný prezident Abdal Fattáh Sísí sa usiluje zlepšiť hlavne vzťahy s Washingtonom, ktorý síce privrel oči nad zvrhnutím demokraticky zvoleného kandidáta Moslimského bratstva, ale zároveň obmedzil pomoc „iba“ na každoročné dodávky zbraní vo výške 1,3 miliardy dolárov.
Napriek tomu podľa ekonómov stále jeden z troch dolárov zahraničných investícií pochádza z USA. Sísí v tejto súvislosti verí, že nový prezident USA Donald Trump napomôže jeho úsiliu vrátiť pôvodný lesk egyptsko-americkým vzťahom.
Zatiaľ však dodnes, nielen vo Washingtone, znejú slová Mursího počas procesu: „Som Dr. Muhammad Mursí, prezident republiky. Som legitímnym prezidentom Egypta. Odmietam byť súdený týmto súdom a žiadam ho, aby ukončil túto frašku. Je to nezákonný proces.“
Postupne nebolo ani stopy po politikovi, ktorého po zvolení charakterizovali ako neslaného-nemastného človeka, bez charizmy, viac plachého ako priebojného. Zmizlo aj tvrdenie, že bez papiera vraj nedokáže povedať súvislú vetu. Opak dokázal napríklad, keď oslovil Egypťanov po ročnom neúspešnom úsilí naplniť predvolebné sľuby.
„V niečom som mal pravdu, ale v niečom som sa mýlil,“ priznal zdanlivo pokorne v úvode, aby vzápätí udrel rastúcu opozíciu zmienkou o potrebe radikálnych krokov. Vraj urobí poriadok so všetkými, ktorí kujú proti nemu sprisahanie alebo sa inak usilujú škodiť demokracii.
Napokon skončil ako obeť vlastného receptu na potlačenie opozície, zatiaľ čo armádu aj dnes podporujú predovšetkým obyvatelia väčších miest, ktorí odmietli diktát islamu napríklad v podobe povinnej návštevy mešít či zahaľovanie žien.
"Rozhodnutie takpovediac vrátiť do hry proces s Mursím môže znamenať aj snahu Káhiry získať čas a zároveň upokojiť stále existujúcich stúpencov zakázaného Moslimského bratstva hlavne na vidieku, kde bezpečnostné zložky musia denne čeliť útokom islamských radikálov napojených na teroristov z Frontu an Nusrá,“ špekuluje egyptský portál Dahab.
Ako zdôraznil, dnes, v čase prudkého úpadku turistického ruchu, ktorý Egyptu prinášal v mierových časoch milióny dolárov do štátnej pokladnice, je pre Egypt aktivita islamských teroristov nemysliteľná.