"Chcem sa pohnúť vpred, nechcem sa vracať. Nechcem zraniť Clintonovcov. Naozaj nechcem,“ povedal teraz Trump vo veľkom rozhovore pre denník New York Times. Podľa novozvoleného prezidenta by stíhanie Clintonovej len rozdeľovalo krajinu a on ju chce spájať.
Trump sa v interview asi najvýraznejšie dištancoval od alternatívej pravice, čo je súhrnný názov pre voľné spojenie xenofóbov, rasistov a neonacistov. Jedna takáto organizácia usporiadala pred niekoľkými dňami konferenciu vo Washingtone, kde otvorene hajlovali a oslavovali Trumpovo víťazstvo vo voľbách.
Novozvolený americký prezident odsúdil takéto správanie sa. "Nie je to skupina, ktorej by som chcel vlievať energiu. Keď sa to deje, chcem sa na to pozrieť a zistiť prečo,“ vyhlásil Trump. Zároveň však celebritný miliardár obhajoval výber Steva Bannona za svojho hlavného strategického poradcu.
Podľa Trumpa nie je ani rasista, ani nepatrí k alternatívnej pravici. Bannon však ešte nedávno riadil mediálnu sieť Breitbart, ktorá je známa svojimi xenofóbnymi a antiimigračnými výpadmi. Okrem toho Bannon v minulosti obdivne označil Roberta Spencera za vedúceho intelektuála alternatívnej pravice. Toho istého Spencera, ktorý bol rečníkom na hajlujúcej konferencii, ktorú Trump odsúdil.
Republikán sa snažil vysvetliť i svoj postoj k mučeniu teroristov. V kampani viac ráz vyhlásil, že jeho vláda bude využívať pri vypočúvaní techniky ako simulované topenie. Trump však priznal, že ho prekvapil názor bývalého generála Jamesa Mattisa, o ktorom uvažuje, že z neho urobí ministra obrany. "Povedal mi, že simulované topenie nikdy nepokladal za užitočné. Mimoriadne na mňa zapôsobila táto odpoveď,“ priznal Trump.
V rozhovore vyjasňoval aj svoj pohľad na klimatické zmeny. "Koncept globálneho otepľovania vytvorili pre seba Číňania, aby im americký priemysel nemohol konkurovať,“ uviedol Trump ešte v roku 2012 na sociálnej sieti Twitter. Teraz pre New York Times vyhlásil, že čo sa týka klimatických zmien, tak má otvorenú myseľ.
Je zjavné, že nie je veľkým fanúšikom boja s nimi, ale aspoň pripúšťa, že existujú, hoci ich stále v prvom rade vníma cez ekonomickú optiku. "Myslím si, že existuje nejaké spojenie,“ odpovedal Trump na otázku denníka, či si myslí, že má činnosť človeka nejaký vplyv na klimatické zmeny.
"Je tam čosi, niečo. Závisí od toho, ako veľa toho je. Závisí tiež od toho, koľko to bude stáť naše spoločnosti. Musíte pochopiť, že naše firmy nie sú momentálne konkurencieschopné,“ vyhlásil Trump.
Každá pochybnosť a nejasnosť postojov k politickým otázkam u novozvoleného prezidenta podľa mnohých odborníkov vychádza aj z jeho absolútnej nepripravenosti zastávať funkciu šéfa Bieleho domu. V kampani vybičoval vášne na maximum a to mu prinieslo víťazstvo. Dá sa však takto vládnuť?
"Ukázalo sa, že Trump je veľmi dobrý v tom, že vedel zacieliť na istý blok voličov, ktorý ho prišiel podporiť,“ uviedol pre Pravdu expert na americkú politiku Robert Busby z Liverpool Hope University.
"Riskoval, že si pohnevá iných a to sa aj stalo. Ale dokázal osloviť skupiny, ktoré sa cítili ako vylúčené a marginalizované. Boli v tom aj silné nacionalistické pocity,“ uviedol odborník. Trump sa teraz bude musieť pri vládnutí rozhodnúť, koho chce byť v skutočnosti prezidentom.
Bude sa snažiť udržať si najtvrdšie jadro stúpencov, ktoré tvorí síce menšinu jeho podporovateľov, ale bolo veľmi dôležité pre jeho kampaň? Alebo sa posunie do politického stredu, ako naznačil v rozhovore pre New York Times?
Je celkom možné, že Trump sa pokúsi byť umiernený aj radikálny. Centristickejší prístup naznačuje, že o postoch vo vláde diskutuje aj s klasickými konzervatívnymi republikánmi, z ktorým mnohí neboli nadšení jeho kandidatúrou.
Istú radikálnosť zase Trump ponúka voličom v tom, že hovorí, že bude pokračovať vo veľkých stretnutiach s Američanmi. Pre prezidenta je to mimo predvolebnej kampane veľmi neobvyklé. Trump si však takto udrží pozornosť verejnosti a na takýchto stretnutiach môže byť aj rétoricky radikálnejší, ako pri schôdzkach s politickými elitami.