Štrasburg ukázal Ankare žltú kartu

, , , 24.11.2016 12:43, aktualizované: 20:00
Recep Tayyip Erdogan,
Návrh Európskeho parlamentu na zmrazenie prístupových rozhovorov s Tureckom označil prezident Recep Tayyip Erdogan za „bezcenný“. Autor:

Kto koho nechce? Európska únia Turecko alebo Turecko Európsku úniu? Európsky parlament dospel k záveru, že B je správne, a Ankare odkázal, že odmietaním európskych hodnôt si sama zatvára dvere do klubu, o členstvo v ktorom sa vyše pol storočia uchádza.

Európsky parlament vo štvrtok veľkou väčšinou hlasov prijal rezolúciu, navrhujúcu zmraziť prístupové rozhovory s Tureckom. „Turecko je dôležitý partner EÚ. Ale v partnerstve musí byť vôľa spolupracovať dvojstranná… Turecko túto politickú vôľu nepreukazuje a postupy vlády ešte viac vzďaľujú Turecko od jeho európskej cesty,“ hovorí sa v uznesení.

Dokument nie je záväzný, Ankara ho bagatelizovala ako „bezcenný“, Štrasburg však zdôraznil, že má veľkú symbolickú silu. „Parlament vysiela mocný politický signál lídrom EÚ pred ich schôdzkou v polovici decembra, že ak berú európske hodnoty vážne – a toto všetko sa deje v kandidátskej krajine – potom je načase načrtnúť červenú čiaru,“ povedala Kati Piriová, holandská socialistka, ktorá je spravodajkyňou EP pre Turecko.

Brusel opakovane upozorňoval Ankaru, že porušuje demokratické práva a slobody neprimeranými represiami od potlačenia júlového pokusu o prevrat. V Turecku za štyri mesiace v rámci politických čistiek zatkli 36-tisíc ľudí vrátane desiatich opozičných poslancov a vyše stovky novinárov a viac ako stotisíc osôb prišlo o prácu.

Európska komisia však zostala opatrná v obave o osud dohody, ktorú s Tureckom uzavrela v marci s cieľom zastaviť prílev migrantov cez Egejské more. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová europoslancov pred hlasovaním varovala: „Ak budú prístupové rokovania ukončené, bude to znamenať stratu pre obe strany.“

Turecko je najstarším čakateľom na vstup do únie. Prísľub dostalo už v roku 1963, keď s predchodkyňou EÚ podpísalo asociačnú dohodu. Prihlášku si Ankara podala v roku 1987, o dvanásť rokov získala oficiálne štatút kandidátskej krajiny.

Pred jedenástimi rokmi odštartovala prístupové rokovania, tie sa však vlečú slimačím tempom. Za celý ten čas Ankara stihla dať bodku iba za jednou kapitolou z 35, ktoré musí uzavrieť, ak chce splniť podmienky členstva.

Prezident Recep Tayyip Erdogan čoraz podráždenejšie reaguje na kritiku zo strany Bruselu. O rezolúcii EP povedal, že „z nášho pohľadu je úplne bezcenná“. „Znova a znova sme jasne potvrdili, že sa staráme o európske hodnoty viac než mnohé krajiny EÚ, ale od západných priateľov sme nevideli nijakú konkrétnu podporu. Žiadny zo sľubov nedodržali,“ vyhlásil.

Únii vyčíta predovšetkým to, že stále nezrušila pre Turkov vízovú povinnosť, čo bola súčasť marcovej dohody o zastavení utečeneckej vlny cez Turecko do Európy. Podmienku, ktorú Brusel stanovil, že Ankara najskôr musí upraviť svoj protiteroristický zákon, Erdogan odmieta splniť a hrozí, že dohodu o utečencoch na budúci rok vypovie.

Turecký prezident tiež ohlásil, že o vstupe do EÚ podľa vzoru brexitu vypíše referendum. V minulých dňoch tiež naznačil, že krajina môže zmeniť svoju orientáciu, a keď ju nechcú na Západe, bude sa uchádzať o prijatie v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu po boku Číny, Ruska a Kazachstanu.

Experti túto hrozbu neberú na ľahkú váhu. „Nazdávam sa, že to myslí vážne,“ povedal pre Pravdu Bill Park z Londýnskej univerzity. „Turecko sa odvracia od Západu smerom k autoritárskym režimom, ktorým neprekáža, keď pošliapava demokraciu. Erdogan sa tým pokúša provokovať EÚ. Verím, že šanghajská skupina by privítala Turecko s jeho veľkým trhom, pomerne vyspelou ekonomikou a dopravnou infraštruktúrou,“ hovorí expert.

Podľa neho je EÚ vo vzťahu k Turecku v nevýhodnejšom postavení. „Turecko je partner v NATO i v obchode. Brusel sa tiež obáva, že Erdogan môže pustiť utečencov, aby zaplavili Európu,“ dodáva Park. Aj podľa Davida Romana, politológa z Missourijskej štátnej univerzity, Brusel je momentálne viac závislý od Ankary ako opačne.

"Erdogan so svojou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP) nikdy nemal skutočne nadšený záujem o vstup do EÚ. Pre svoj islamský konzervativizmus má ďaleko k progresívnym, sekulárnym normám EÚ. Odpor k veciam ako je rodová rovnosť a práva menšín, u neho prevažuje nad možným hospodárskym prínosom vstupu Turecka do EÚ.

Pre Erdogana bola agenda vstupu do EÚ výhodná iba v prvých rokoch jeho vlády, keď kodanské kritériá využil na vytlačenie tureckej armády z politiky. Keď s tým bol hotový, jeho záujem ochabol. Väčšina politikov i stúpencov AKP Európu ani nemá rada, svoju identitu a budúcnosť vidia v moslimskom svete," usudzuje Romano.

Nezávisle od toho, či po žltej karte od europoslancov vytiahnu v dohľadnom čase červenú lídri členských krajín EÚ, analytici neočakávajú, že by partnerské vzťahy medzi Bruselom a Ankarou boli dlhodobo udržateľné. „Keď Turecko zostane na svojej aktuálnej trajektórii, jeho vzťahy s EÚ to ťažko poškodí, až dospejú k pomalej smrti,“ predpovedá britský expert Park.

Pôvodný text z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #turecko #Európsky parlament #prístupové rokovania
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku