O čom je referendum
Taliansky plebiscit sa týka zmien v usporiadaní riadenia štátu. Ľavicový premiér Matteo Renzi tvrdí, že povedú k tomu, aby mala krajina stabilnejšiu vládu. Od roku 1945 zažilo Taliansko 63 kabinetov. Zmeny majú viesť k zníženiu politickej moci Senátu a posilniť Poslaneckú snemovňu. Nanovo sa tiež majú definovať vzťahy medzi centrálnymi a regionálnymi orgánmi. Vláda by získalo o niečo viac kontroly nad regiónmi.
Samotné tieto úpravy však nie sú až také dôležité. Ako to už s referendami neraz býva, aj talianske hlasovanie bude do značnej miery o všetkom možnom, len nie o otázkach na lístkoch. Opozícia cíti šancu zasadiť úder Renzimu, ktorý ju ešte povzbudil. Na začiatku kampane tvrdil, že ak referendum prehrá, tak odstúpi. Okamžite sa toho chopili jeho kritici. Kampaň postavili na tom, že chcú ukončiť Renziho vládu.
Hlavný problém hlasovanie tak spočíva v možnej politickej nestabilite Talianska. K nej sa môžu pridať prehĺbené ekonomické problémy viacerých bánk v krajine. Nehovoriac už tom, že keď Renzi referendum prehrá, bude to ďalšia vzpruha pre euroskeptických populistov každého druhu, ktorých v Taliansku predstavuje najmä Päťhviezdičkové hnutie pod vedením Beppeho Grilla. Viacerí odborníci však pripomínajú, že je zbytočné robiť z referenda príliš veľkú drámu. Je to potom práve voda na mlyn radikálom.
Veľa kriku pre nič?
„Celý krik okolo referenda je mimoriadne prehnaný,“ reagoval pre Pravdu Carlo Bastasin, spolupracovník Brookingsovho inštitútu a komentátor denníka Il Sole 24 Ore. „Čo sa týka plebiscitu, tak zmeny, o ktoré v ňom ide, sú pomerne malé. Vzťah Talianska a EÚ zostane rovnaký bez ohľadu na to, aký bude výsledok hlasovania. Čo sa môže zmeniť, je Renziho osobné líderstvo. Politicky sa však prípadný neúspech referenda nedá porovnať s brexit revolúciou proti establišmentu ani s Trumpovým prekvapujúcim víťazstvom,” tvrdí Bastasin.
„Skutočnou zmenou na úrovni EÚ by bolo iba to, keby sa euroskeptické Päťhviezdičkové hnutie dostalo k moci. To však priamo nezávisí od výsledku všeľudového hlasovania,” uviedol pre Pravdu politológ Mauro Barisione z univerzity v Miláne. „Skôr je to otázka, ako funguje volebný systém, o čom však referendum nebude,” pripomenul expert na taliansku politiku.
Podľa Barisioneho sa môže stať, že ak Renzi referendum prehrá, krajinu pravdepodobne už na jar 2017 čakajú predčasné voľby. Bastasin skôr predpokladá, že ak Taliani jednoznačne odmietnu zmeny, povedie to k vytvoreniu úradníckej vlády. Voľby sa budú asi konať až v roku 2018, teda viac-menej v riadnom termíne.
Neistý výsledok
V tejto chvíli je veľmi ťažké predpovedať výsledok referenda. Podľa zákona totiž už nie je možné zverejňovať prieskumy verejnej mienky. Posledné výskumy ešte z minulého týždňa hovorili, že Taliani ústavné zmeny odmietnu približne v pomere 48 percent proti a 40,5 percenta za.
Renzi však do posledného momentu bojuje. Vo atmosfére všeobecnej skepsy k politickému establišmentu a odmietania elít sa taliansky premiér snaží vykresliť samého seba ako niekoho, kto prináša zmenu.
„Hlas za v referende, bude hlasom proti súčasnému systému,” uviedol Renzi v rozhovore pre denník Quotidiano. Zároveň obvinil Päťhviezdičkové hnutie z toho, že ono je už súčasťou establišmentu. Renzi poukázal na škandály populistov s údajnými volebnými podvodmi a tým, že hnutie vraj používalo peniaze určené na prácu v Senáte na platenie nájomného pre členov.