Po brexite a víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách predstavuje Päťhviezdičkové hnutie ďalšiu hrozbu tradičného establishmentu.
Cieľom tohto politického zoskupenia je uskutočnenie referenda o členstve Talianska v eurozóne a opätovné prerokovanie obrovského verejného dlhu krajiny. Podľa portálu Politico.eu môžu tieto kroky ohroziť globálnu ekonomiku a znovu spustiť krízu eura.
To, ako skoro sa ešte viac zvýrazní pozícia Päťhviezdičkového hnutia, závisí od výsledku nedelňajšieho referenda o ústavných zmenách, po ktorom Matteo Renzi v prípade neúspechu s najväčšou pravdepodobnosťou odstúpi. Výsledok tohto referenda je ťažko predikovať, avšak jedna vec je jasná: Päťhviezdičkové hnutie nikdy nebolo tak blízko k moci, ako tomu je teraz.
Kto sú lídri hnutia?
Ústrednou postavou hnutia je Beppe Grillo, stand-up komik, ktorý je zakladateľom a zároveň aj predseda hnutia.
Ďalšou významnou osobnosťou Päťhviezdičkového hnutia je Alessandro Di Battista, ktorý je považovaný za miláčika žien. Má 38 rokov, je vysoký a výrečný, ľudia sa ho pýtajú, prečo nie je herec.
Uskutočnenie ľudového hlasovania o medzinárodných zmluvách, ktoré napríklad zakotvujú členstvo Talianska v eurozóne, je v súčasnosti v krajine zakázané. Práve to by Päťhviezdičkové hnutie rado zmenilo.
Di Battista, ktorý je pravdepodobným kandidátom na ministra zahraničných vecí, pre Politico.eu povedal: “Osobne by som hlasoval za vystúpenie Talianska z monetárnej únie. Krajina, ktorá nevie kontrolovať vlastnú menu, nie je schopná implementovať nezávislú fiškálnu a monetárnu politiku.”
Podľa prieskumov by Taliani v prípadnom referende nehlasovali za odchod z eurozóny, ale aj samotná myšlienka uskutočnenia takého referenda by otriasla stabilitou hospodárskych trhov a spôsobila paniku v slabších ekonomikách eurozóny.
Talianske referendum v skratke
Taliansky plebiscit, ktorý sa uskutoční 4.decembra, sa týka zmien v usporiadaní riadenia štátu. Ľavicový premiér Matteo Renzi tvrdí, že povedú k tomu, aby mala krajina stabilnejšiu vládu. Od roku 1945 zažilo Taliansko 63 kabinetov.
Zmeny majú viesť k zníženiu politickej moci Senátu a posilneniu Poslaneckej snemovne. Nanovo sa tiež majú definovať vzťahy medzi centrálnymi a regionálnymi orgánmi. Vláda by získalo o niečo viac kontroly nad regiónmi.
Podľa denníka Financial Times má referendum štyri možné scenáre:
Nástup dočasnej vlády
V prípade odmietnutia reformy Renzi pravdepodobne splní sľub a zloží funkciu premiéra. Taliansky prezident Sergio Mattarello začne vyjednávať s parlamentnými stranami o vymenovaní nového premiéra, ktorý zostaví technokratickú dočasnú vládu. Úlohou kabinetu bude upokojiť trhy otrasené výsledkom referenda, ktorý by mohol poškodiť talianske banky, a presadiť štátny rozpočet na nasledujúci rok.
Vláda by mala tiež za cieľ zmeniť volebný zákon, ktorý v súčasnej podobe nahráva víťazovi dodatočným počtom mandátov, aby mal pohodlnú väčšinu v parlamente. Opatrenie by bolo namierené proti populistickému Päťhviezdičkovému hnutiu, ktoré má v súčasnosti najväčšiu nádej na víťazstvo vo voľbách, ktorých riadny termín je v roku 2018. Premiérom by sa mohol stať doterajší minister financií Pier Carlo Padoan, predseda Senátu Pietro Grasso alebo minister kultúry Dario Franceschini.
Predčasné voľby
Po Renziho porážke v referende by sa tiež mohlo urýchliť konanie volieb, zrejme na začiatok budúceho roka. Tlak na ich usporiadanie by vyvíjalo tak Päťhviezdičkové hnutie, ako aj protieurópska Liga Severu. Pre predčasné voľby by bola aj veľká časť poslancov vládnej Demokratickej strany, ktorým by sa nechcelo podporovať dočasnú vládu, u ktorej sa očakáva, že bude tiež nepopulárne.
Renzi je už tretím premiérom v rade, ktorý nezostavil vládu bezprostredne po víťazstve vo voľbách, ale po páde dvoch predchádzajúcich premiérov. Štvrtý premiér by už zrejme bol pre Taliansko príliš silná káva. Výsledky predčasných volieb sú úplne nepredvídateľné.
Druhý Renziho pokus
Po referende, obzvlášť ak by jeho výsledky boli napriek Renziho porážke veľmi tesné, by súčasný premiér mohol od prezidenta dostať druhú šancu na vytvorenie novej vlády. Renzi, ktorý síce tvrdí, že by nerád po neschválení reformy pokračoval v starých ústavných koľajach, by mohol predsa len podľahnúť túžbe zotrvať pri moci.
Naznačujú to aj jeho výroky o plánoch na organizovanie významných medzinárodných konferencií, ako budú v budúcom roku summit krajín G7 a oslavy 60. výročia Rímskych dohôd, ktorými bol založený predchodca Európskej únie. Vyslúži si ale kritiku opozície, že koná proti vôli ľudu, čo by mu mohlo výraznejšie uškodiť v parlamentných voľbách.
Renziho triumf
Výsledok referenda môže ale nakoniec byť iný, než ako ukazovali prieskumy, pri ktorých zostalo veľkou neznámou značné množstvo nerozhodnutých voličov. Renzi by víťazstvom potvrdil svoje postavenie, ale jeho úlohou by aj naďalej zostalo zabezpečiť si najprv v najbližších voľbách pohodlnú väčšinu v parlamente a potom sa ešte len pustiť do ekonomických reforiem pomocou zmenených pravidiel v parlamente.
Ak si udrží Hnutie piatich hviezd vysokú popularitu, neostane Renzimu iná možnosť ako sa pokúsiť zmeniť volebný zákon s pomocou hnutia Forza Italia expremiéra Silvia Berlusconiho preto, aby víťazstvo populistov bolo čo najmenej oslnivé.