Okrem iného uviedol, že Rusko „musí riešiť úlohy v zložitých podmienkach, ale národ znova ukázal, že je toho schopný“.
Vyjadril sa aj k septembrovým voľbách do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu. Povedal, že návrat k zmiešanému systému hlasovania je krokom v ústrety verejnej mienke. Vyhlásil tiež, že Rusko bude pokračovať v „demokratickom kurze“. Pripustil, že v ťažkých a nezvyklých podmienkach musí riešiť problémy rozvoja, zároveň zdôraznil, že Rusi ukázali pripravenosť svoju krajinu brániť v jej nezávislej ceste.
Upozornil pritom, že osobitnú zodpovednosť nesie strana Jednotné Rusko, ktorá má na základe výsledkov septembrových volieb do Štátnej dumy ústavnú väčšinu. Ruský prezident v tejto súvislosti vyzdvihol aj rast vplyvu Štátnej dumy v ruskej spoločnosti.
Stavba mosta na Krym pokračuje podľa harmonogramu
Stavba mosta medzi Ruskom a anektovaným ukrajinským autonómnym polostrovom Krym pokračuje podľa plánu. Vyhlásil to prezident Vladimír Putin. Predpokladá sa, že autá vyjdú na most do konca roku 2018 a o rok neskôr tiež vlaky. Most cez Kerčský prieliv bude dlhý 19 kilometrov, takže sa stane najdlhšou takouto stavbou v Rusku.
Rusko anektovalo Krym v marci 2014 po referende, v ktorom sa drvivá väčšina obyvateľov vyslovila pre pripojenie k Rusku. Západ vzápätí uvalil na Rusko sankcie. Moskva tvrdí, že konala v súlade s vôľou väčšiny obyvateľov a napravila prehmat sovietskeho vedenia, ktoré v 50. rokoch administratívne prisúdil polostrov Ukrajine. Ukrajina považuje Krym naďalej za svoje autonómne územie.
Za hospodárske problémy Ruska môžu vnútorné problémy
Za ťažkosťami ruského hospodárstva stoja vnútorné problémy, ako je nedostatok investícií či odborníkov. Vnútorné problémy, medzi ktoré Putin zaradil aj nedostatočný technologický rozvoj, sú podľa prezidenta hlavnou príčinou trápenia ruskej ekonomiky. Povedal tiež, že tento rok očakáva pokles hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,6 percenta.
Pre porovnanie, vlani zaznamenala ruská ekonomika prepad o 3,7 percenta, najviac od globálnej finančnej krízy z roku 2009.
V ceste k ozdraveniu ekonomiky stoja aj pretrvávajúce ekonomické sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko za jeho postup v ukrajinskej kríze, a tiež vyčerpané fiškálne rezervy. Ruská ekonomika navyše zostáva závislá od vývozu surovín.
Rusko nemá záujem o strety, hľadá naopak spoluprácu
Rusko je pripravené spolupracovať s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom, pretože Moskva a Washington spoločne nesú zodpovednosť za globálnu bezpečnosť. Putin povedal, že Rusko nemá záujem o konfrontáciu, naopak sa chce podieľať na riešení svetových problémov. Bude pri tom obhajovať svoje záujmy.
„Nehľadáme a nikdy sme nehľadali nepriateľov. Potrebujeme priateľov,“ povedal Putin. Od Trumpa očakáva spoluprácu v boji proti terorizmu. Zdôraznil, že Moskva nebude tolerovať žiadne pokusy o oslabenie ruských záujmov.
Putin v posolstve hovoril aj o tom, že Rusko v dlhodobom horizonte vníma Áziu ako stredobod záujmov a vzťahov. Ocenil úsilie Japonska o väčšie hospodárske väzby s Moskvou, partnerstvo s Indiou zase označil za prioritu Ruska.