Hollande sa vzdal. Patrí mu smutné prvenstvo

V povojnových dejinách Francúzska sa to stalo po prvý raz - úradujúci prezident oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie. Vládnym socialistom sa po prekvapujúcom kroku Françoisa Hollanda mierne uľavilo. Hollande sa totiž do histórie zapíše aj ako najneobľúbenejší prezident v moderných dejinách a jeho kandidatúra v budúcoročných voľbách by bola vopred prehratým zápasom.

03.12.2016 08:00
debata (16)
Rekordne nepopulárny François Hollande, prvý... Foto: SITA/AP
François Hollande Rekordne nepopulárny François Hollande, prvý prezident v povojnovej histórii Francúzska, ktorý sa nepokúsi o znovuzvolenie.

Rozhodnutie nekandidovať oznámil v priamom televíznom prenose z Elyzejského paláca. „Vedie ma len najlepší záujem krajiny, ktorej som viac ako štyri a pol roka čestne slúžil,“ vyhlásil Hollande. Rozhodnutie zdôvodnil aj snahou zabrániť rozpadu ľavice.

„Je to najlepšie rozhodnutie, aké prijal,“ povedal pre denník Le Monde známy ekonóm Thomas Piketty. Hollande tým podľa neho otvoril hru o kandidáta socialistov, čo mal však urobiť už skôr.

Toto jeho rozhodnutie prišlo pre rozdelených socialistov neskoro alebo príliš neskoro. V čase, keď voľby a referendá vyhrávajú populisti, v budúcoročných francúzskych prezidentských i parlamentných voľbách hrozí vzostup krajnej pravice a vládnucim socialistom prepadák.

Hollandovi hrozila v prezidentských voľbách potupná prehra. Podľa prieskumov verejnej mienky by v aprílovom prvom kole prezidentských volieb nielenže nepostúpil do druhého kola, ale skončil by až piaty.

A to za kandidátom pravice Françoisom Fillonom a kandidátkou krajnej pravice Marine Le Penovou, ktorým sa predpovedá postup do druhého kola, ale aj za niekdajším svojím poradcom a ministrom Emmanuelom Macronom i kandidátom radikálnej ľavice Jeanom-Lucom Mélenchonom. Podľa prieskumov by Hollande získal len približne osem percent hlasov.

Samotný Hollandov krok neznamená, že šance socialistov v prezidentských voľbách sa automaticky zvyšujú. O kandidatúru u socialistov v ich januárových primárkach sa hlási zatiaľ sedem politikov, prvým z nich bol exminister Arnaud Montebourg, ktorý patrí k ľavicovému krídlu.

Najväčším favoritom však bude Hollandov premiér Manuel Valls. O jeho ambíciách a možnej kolízii prezidenta a premiéra v primárkach sa hovorilo už pred niekoľkými dňami. Keď Hollande oznámil, že sa boja vzdáva, Valls to označil za rozhodnutie „štátnika“, o svojich plánoch zatiaľ pomlčal.

Francúzske médiá však predpokladajú, že kandidatúru ohlási už v najbližších dňoch a pravdepodobne podá demisiu, aby sa mohol naplno venovať primárkam a volebnej kampani. Premiérom by zatiaľ podľa špekulácií mohol byť terajší minister vnútra Bernard Cazeneuve.

Ale ani Valls nemá nič vyhraté. Socialisti sa pri výbere svojho kandidáta budú rozhodovať o tom, či sa posunú viac do stredu k ekonomickým reformám, alebo, naopak, k ľavicovej sociálnej politike.

„Ľavica je rozdrobená ako nikdy predtým, je mínové pole… Potrebujeme ľavicu znovu vybudovať,“ upozornil socialista Pierre Moscovici. Ľavicové krídlo sa cítilo odstavené práve nástupom Vallsa za premiéra v apríli 2014.

Valls patrí k proreformnému krídlu a hlása právo a poriadok, čím si vyslúžil prezývku „hlavný policajt“. V prieskumoch pred primárkami vedie pred Montebourgom, ktorý, naopak, žiada ochranu francúzskeho priemyslu pred globalizáciou.

Ak by Valls primárky vyhral, Elyzejský palác zostane pre neho stále veľmi vzdialený. Podľa prieskumov verejnej mienky jeho šance v prezidentských voľbách sú porovnateľné s Hollandovými. Hlasy ľavicovo a centristicky zmýšľajúcich ľudí sa totiž budú štiepiť.

Prieskumy naznačujú, že väčšie šance ako Valls má mladý exminister hospodárstva v jeho vláde – Macron. Ten sa však už pred pár mesiacmi rozhodol, že nebude čakať na Hollandovo rozhodnutie, podal demisiu a nedávno podľa očakávania ohlásil, že bude kandidovať ako nezávislý.

Hollande zostane prezidentom do zvolenia jeho nástupcu. Popularita nepopulárneho prezidenta klesala už od začiatku jeho prezidentského úradu v roku 2012, keď prekvapujúco v druhom kole volieb porazil vtedajšieho prezidenta Nicolasa Sarkozyho.

Ľavicových stúpencov však odradil práve zmenou vo vláde, ktorá začala zavádzať proreformné opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Nezamestnanosť sa začala znižovať, aj keď Hollande teraz priznal, že stále je dosť vysoká.

Jeho funkčné obdobie bude spojené aj s teroristickými útokmi, ktoré zasiahli Francúzsko a nahrali do karát rétorike krajnej pravice. Vlani dva razy zaútočili teroristi v Paríži, po novembrovom útoku bol vyhlásený výnimočný stav, a napriek tomu o pár mesiacov prímorské Nice zažilo počas štátneho sviatku ďalšie masové vraždenie.

Hollande teraz s odstupom času priznal, že ľutuje niektoré navrhované radikálne opatrenia, ako bolo odoberanie občianstva ľuďom s dvojakým občianstvom, ktorí boli usvedčení z terorizmu. Nielenže by boli neefektívne, ale stranu samotný návrh ešte viac rozdelil.

K obrazu nerozhodného a roztržitého muža prispievali aj správy o jeho súkromnom živote. V januári 2014 ho fotografi zachytili, ako na motorke vyrazil za svojou milenkou herečkou Julie Gayetovou. Jeho vtedajšia partnerka Valérie Trierweilerová potom napísala knihu o ich búrlivom vzťahu.

Hollandova dlhoročná expartnerka a matka jeho detí Ségolene Royalová, ktorá je ministerkou, mu teraz vraj radila, aby pokus o znovuzvolenie vzdal a neriskoval poníženie. Royalová kedysi ako kandidátka socialistov prehrala prezidentský súboj so Sarkozym, o prezidentský úrad sa ani ona už nebude uchádzať.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #prezidentské voľby #Francois Hollande