Rakúsko rozhodlo. Novým prezidentom bude Alexander Van der Bellen

V Rakúsku sa uzavreli volebné miestnosti, v ktorých si v nedeľu mohli voliči vyberať budúceho prezidenta krajiny. Prezidentské voľby sa skončili. Víťazom sa stal Alexander Van der Bellen.

, , 04.12.2016 17:22, aktualizované: 21:44
Alexander Van der Bellen Foto: ,
Alexander Van der Bellen.
debata (623)

Van der Bellen získal 51,68 percenta hlasov. Jeho rival z pravicovo populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer získal 48,32 percenta hlasov. Vyplýva to podľa agentúry APA z predbežných konečných výsledkov.

Zahrnuté v nich pritom budú len tie hlasy, ktoré voliči vhodili priamo do urien. Približne 700 000 hlasov z korešpondenčného hlasovania sa začne počítať až v pondelok.

Volebná účasť podľa predbežných konečných výsledkov predstavovala 64,56 percenta. Po započítaní korešpondenčných hlasov ARGE predpokladá, že volieb sa zúčastnilo spolu 74 percent voličov. V májovom druhom kole, ktoré anulovali, bola účasť 72,65 percenta voličov.

Prečítajte si povolebnú analýzu Roberta Žanonyho: Rakúsko prelomilo trend

Podľa televíznej stanice ORF je už takmer isté, že na náskoku Van der Bellena sa nič nezmení. Pomerne veľký rozdiel v počte hlasov, ktorý voliči nakoniec dali jednotlivým kandidátom, je prekvapivý. Predvolebné prieskumy do poslednej chvíle predpovedali veľmi tesný súboj.

Van der Bellen medzitým vo víťaznom prejave povedal, že jeho víťazstvo nad krajne pravicovým populistom Hoferom ukazuje, že väčšina voličov vypočula jeho volanie po slobode, rovnosti a solidarite. Zároveň prisľúbil, že sa zameria na opätovnom prepojení voľbami rozdelenej rakúskej spoločnosti.

Hofer uznal porážku

Volebný manažér Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl uznal porážku Norberta Hofera v prezidentských voľbách. Povedal to stanici ORF krátko po zverejnení priebežných výsledkov volieb. Van der Bellenovi Kickl zablahoželal k víťazstvu.

Hofer sľúbil, že sa o prezidentský úrad bude uchádzať aj o šesť rokov. „Som nekonečne smutný, že to nevyšlo. Býval by som rád dával pozor na naše Rakúsko,“ uviedol Hofer na facebooku. Svojmu rivalovi Van der Bellenovi zagratuloval a Rakúšanov vyzval, aby držali pospolu a spolupracovali.

Ak sa na výsledku volieb nič nezmení, ujme sa Van der Bellen funkcie 26. januára. Rakúšania sa tak budú musieť tento rok zaobísť bez tradičného novoročného prejavu hlavy štátu. Prezidenta nemá Rakúsko od 8. júla, keď úrad opustil Heinz Fischer.

Prvýkrát v rakúskych dejinách sa s Alexandrom Van der Bellenom do čela štátu dostane politik, ktorý nebol kandidátom ani jednej z veľkých koaličných strán – sociálnych demokratov (SPÖ) a ľudovcov (ÖVP). „Je to historický deň, historický predel,“ uviedla predsedníčka strany Zelených Eva Glawischnigová.

Hoferova porážka je ťažkou ranou pre krajne pravicové hnutia po celej Európe, ktorá dúfali, že po výhre odporcov Európskej únie v Británii a víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA bude výhra kandidáta FPÖ ďalšia v rade víťazstiev skupín založených na kritike establishmentu.

Líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová napriek porážke Hofera vo svojej reakcii ocenila priebojnosť Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorej bol kandidátom, a predpovedala jej víťazstvo v najbližších parlamentných voľbách v Rakúsku.

Európski politici vítajú porážku Hofera

Viacerí európski politici vyjadril spokojnosť s výsledkami opakovaných prezidentských volieb v Rakúsku, kde proeurópsky kandidát Alexander Van der Bellen zrejme s jasnou prevahou zvíťazil nad pravicovým populistom Norbertom Hoferom.

Jednými z prvých, ktorí privítali Hoferovu porážku, boli predstavitelia nemeckých vládnych strán. Predseda Sociálnodemokra­tickej strany Nemecka (SPD), vicekancelár Sigmar Gabriel, napísal na sieti Twitter, že „celej Európe spadol kameň zo srdca“.

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, ktorý sa chce vo svojej krajine takisto uchádzať o post prezidenta, zase označil zvolenie Van der Bellena za signál namierený proti populizmu v Európe.

Z Bruselu zablahoželali Van der Bellenovi k volebnému víťazstvu predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, ako aj šéf Európskej rady Donald Tusk. „V období, keď stojíme pred náročnými výzvami, má pokračujúci konštruktívny príspevok Rakúska ku hľadaniu spoločných európskych riešení a ku zachovaniu našej európskej jednoty rozhodujúci význam,“ vyjadril sa Tusk.

Ako rozhodnutie Rakúšanov v prospech „Európy a otvorenosti“ interpretoval výsledky volieb francúzsky prezident Francois Hollande. Francúzsky premiér Manuel Valls na Twitteri medzitým privítal „pekné víťazstvo“ Van der Bellena, pričom vyjadril presvedčenie, že „populizmus nie je osudom Európy“.

Voľby boli plné zvratov a prekvapení

Májové hlasovanie, v ktorom zvíťazil Van der Bellen, pre formálne chyby pri sčítaní hlasov zrušil ústavný súd. Ako prvé sa už o 13:00 uzavreli volebné miestnosti v najzápadnejšej spolkovej krajine Vorarlbersku.

Vo väčšine ostatných spolkových krajinách budú môcť ľudia prezidenta vyberali až do 16:00 a vo Viedni a Tirolsku ešte o hodinu dlhšie. Celkovo sa otvorilo viac ako 10 000 volebných miestností. Svoje hlasy do urien vhodili už obaja prezidentskí kandidáti. Alexander Van der Bellen hlasoval vo Viedni, Norbert Hofer v Pinkafeld v spolkovej krajine Burgenland, kde s rodinou žije.

Hofer vyhlásil, že jeho záujmom nie je tlačiť na vypísanie referenda o možnom vystúpení Rakúska z EÚ, chce sa naopak zamerať na pozitívny rozvoj bloku. „Chcem sa venovať pozitívnej zmene únie. Nechcem, aby Rakúsko opustilo Európsku úniu, a hovorím to úplne jasne,“ povedal Hofer novinárom v Pinkafelde. Dodal, že mu nejde o vytvorenie únie v podobe beztvarnej entity, ale rozmanitého zoskupenia štátov.

Van der Bellen poznamenal, že voľby významom presahujú Rakúsko, pretože sú vnímané ako lakmusový papierik toho, ako si možno povedú populisti Geert Wilders v Holandsku či Marion Maréchalová-Le Penová vo Francúzsku. „Čo sa stane tu, bude mať vplyv na celú Európu,“ povedal Van der Bellen, keď odovzdával svoj hlas.

Svoj hlas odovzdali už aj bývalý prezident Heinz Fischer a kancelár Christian Kern, ktorí v uplynulých dňoch verejne podporili Van der Bellena. Na stranu kandidáta krajne pravicovej FPÖ Hofera sa naopak postavil rad podobne zmýšľajúcich politikov z celej Európy.

„Mnoho úspechov“ zaželal Hoferovi napríklad predseda holandskej krajne pravicovej Strany pre slobodu (PVV) Geert Wilders, vo víťazstvo Hofera verí podľa svojho hovorcu tiež pravicovo populistická Alternatíva pre Nemecko (AFD). Na twitteri Hofera podporila tiež politička francúzskej krajne pravicovej Národného frontu (FN) a neter predsedníčka strany Marion Maréchalová-Le Penová. „Máš podporu patriotov z celého sveta,“ napísala v nemčine.

Hlasy odovzdané korešpondenčne sa začnú sčítavať až v pondelok, keď by mohlo byť tiež jasné, kto zasadne v kancelárii vo viedenskom Hofburgu. Ministerstvo vnútra minulý týždeň upozornilo, že oficiálny výsledok možno oznámi až v utorok.

V máji bol po sčítaní hlasov z volebných miestností na prvom mieste Hofer, po pripočítaní hlasov z korešpondenčného hlasovania nakoniec zvíťazil Van der Bellen. Počet ľudí, ktorí si vybrali korešpondenčný spôsob hlasovania, je tentoraz oproti máju o 20 percent nižší.

Nového prezidenta si mohlo vybrať celkovo 6,4 milióna oprávnených voličov. Podľa prieskumov verejnej mienky sa dá čakať, že účasť bude nižšia ako v máji, keď sa druhého kola volieb zúčastnilo takmer 73 percent voličov.

623 debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #prezidentské voľby #Norbert Hofer #Alexander Van der Bellen
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy