Zatiaľ čo v prípade nového uzbeckého prezidenta bolo už pred hlasovaním všetko jasné, dvere do prezidentského paláca boli totiž od začiatku otvorené Šavkatovi Mirzijevovi, pravej ruke Karimova, nejasnosti stále trvajú okolo osudu kedysi v Uzbekistane veľmi vplyvnej Gulnar.
„Gulnar Karimovová zomrela 5. novembra na otravu a tajne ju pochovali na cintoríne Minor v Taškente,“ informovala 22. novembra televízia Centr 1, odvolávajúc sa na zdroj v uzbeckej štátnej bezpečnosti.
Minulý týždeň v piatok však do „prípadu“ vstúpil Islam (23), syn kontroverznej dcéry exprezidenta a vyhlásil, že jeho „mŕtva“ mama čoskoro prehovorí v televízii, ale že jej stále hrozí smrť. A to bez toho, aby spresnil, kto jej chce siahnuť na život. „Prejav k národu“ však nemá byť skôr, ako bude hlasovanie o novej hlave štátu.
„Chcú ju zlikvidovať,“ cituje aj portál Politland.com Islama žijúceho od januára 2014 v Londýne. Ako tvrdí v liste, z ktorého citoval aj portál RBK, napísal ho po tom, čo sa nedovolal na veľvyslanectvo Uzbekistanu v Londýne. Chce ním dať „všetko na správnu mieru“.
„Ubezpečujem verejnosť, že moja mama aj so sestrou Iman sú v Taškente. Mamu neumiestnili na psychiatrickú kliniku a ani nevycestovala do zahraničia. Celý čas je s mojou sestrou vo vlasti,“ tvrdí v liste Islam mladší.
Pravdou je, že staršia z dvoch dcér exprezidenta Karimova na otcovom pohrebe 2. septembra v rodnom Samarkande chýbala. Napriek tvrdeniu jej syna existujú preto špekulácie, podľa ktorých ako hľadaná osoba, na ktorú vydali zatykač, sa nemohla a doteraz nemôže vrátiť do vlasti. Kvôli nezhodám s otcom, ktorého otvorene kritizovala.
„Oheň na streche“ vo vzťahoch otca a dcéry spôsobili jej politické ambície, predsavzatie kandidovať na prezidentský post. Otec – prezident jej síce pôvodne pripravoval kariéru, ale nie politickú. Už aj preto, lebo je žena a v tamojších končinách je nemysliteľné, aby štát riadila predstaviteľka nežného pohlavia.
Ambície Gulnar Karimovovej mali podľa znalcov pomerov opodstatnenie. Už v mladosti bola úspešnou študentkou. Rovnako ako jej otec aj ona absolvovala vysokú školu so zameraním na matematiku a informačné technológie so zlatou medailou. Športovala. Získala titul magistra umenia na Harvardovej univerzite.
Nakoniec sa vypracovala na „tvár Uzbekistanu“ v zahraničí. Vlastnila módnu značku Guli. Presadila sa aj ako dizajnérka šperkov. Mala za sebou niekoľko úspešných nahrávok ako speváčka pod umeleckým menom Googoosha.
Guguša, ako ju volali familiárne, žila a podnikala určitý čas s dvomi deťmi a manželom, etnickým Tadžikom z Afganistanu Mansurom Maksudom, v USA. Po rozvode v roku 2003, vraj kvôli nevere manžela s jej mladšou sestrou Lolou, sa venovala podnikaniu.
Skúsila však aj chlebík diplomata, keď bola veľvyslankyňou Uzbekistanu v Španielsku (január 2010 až júl 2012). Napokon však „rebelka“ Guguša skončila vo vlasti v domácom väzení. Do nemilosti sa dostala aj pre podozrenie z prania špinavých peňazí vo Francúzsku.
Podľa syna Islama mladšieho držia Gulnar v domácom väzení dodnes, zatiaľ čo jej dcéra Iman býva v taškentskom hoteli Turkistan a raz do mesiaca môže navštíviť mamu. „Doteraz ju tajná služba väzní v prístavbe pôvodného bydliska na ulici Jache Guľamova,“ tvrdí o. i. Islam v minulotýždňovom rozhovore pre BBC. „Dokážte, že je nažive,“ vyzval uzbeckú vládu v Taškente.
Do úmrtia otca bola Gulnar vyhlásená za nezvestnú a jej stopy sa objavili až po jeho skone. Nedávno sa v internetovej sieti začali objavovať fotografie Gulnar z jej života. Zatiaľ sa nepodarilo zistiť, kto je autorom snímok. Všeobecne sa však predpokladá, že ide o aktivitu paparazzov, ktorí na ňu natrafili náhodne.
Rozruch okolo Gulnar vyvolal o. i. korupčný škandál v Európe v roku 2013, v ktorom patrila medzi hlavných aktérov. Konkrétne išlo o úplatok vo výške 320 miliónov dolárov, ktorý jej vyplatila švédsko-fínska televízna spoločnosť TeliaSonera za to, že jej Gulnar pomohla získať licenciu potrebnú na pracovné aktivity v Uzbekistane. V súvislosti s tým ešte začiatkom roku USA zmrazili Gulnarine účty, na ktorých má 850 miliónov dolárov.
„Otázkou je, čo teraz s tými peniazmi, ktoré predstavujú polovicu sumy zo štátneho rozpočtu Uzbekistanu určenej pre zdravotníctvo,“ položil si otázku kazašský portál NUR.kz.
Ako v rozhovore pre denník The Washington Post povedal Sandžar Umarov, zakladateľ fondu Slnečný Uzbekistan a niekdajší politický väzeň, milióny možno vráti „uzbeckému ľudu pomocou charity, vzniku kancelárií a demokratických inštitúcií, ktoré budú tvoriť fondy podobné kazašskému BOTA“.
Podľa médií je, či bola, Gulnar majiteľkou nehnuteľností v Británii, vo Francúzsku, Švajčiarsku, ale aj v Spojených arabských emirátoch, Hongkongu či v Moskve a na Kryme.