Keď sa o Dadinovej výpovedi dozvedeli aktivisti v Moskve, vyzvali mestskú väzenskú službu, aby začala vyšetrovať porušovanie ľudských práv v moskovských väzobných väzniciach.
V súčasnej dobe je v Moskve osem takýchto zariadení. Sedem z nich spadá pod ruskú Federálnu väzenskú správu a za jedno zodpovedá ruská tajná služba FSB, poznamenal ruský denník The Moscow Times.
Najznámejším z nich je väznica Butyrka na severe Moskvy, ktorú nechala postaviť cárovná Katarína Veľká. Väznica pripomína stredovekú pevnosť. Od 18. storočia tam držali najznámejších ruských politických väzňov.
Boľševici, vrátane členov prvej sovietskej tajnej polície Čeky, boli väznení v Butyrke za čias cárskeho Ruska. Jedným zo známych väzňov bol napríklad sám zakladateľ Čeky, ruský revolucionár Felix Edmundovič Dzeržinskij.
Po ruskej revolúcii to boli naopak členovia Čeky, ktorí do väzenia posielali svojich nepriateľov. Do ich nemilosti sa dostal napríklad básnik Osip Mandelstam, či spisovateľ Alexander Solženicyn. Než bol Dadin poslaný do väzenia na severe Ruska, bol aj on väznený v Butyrke.
Butyrka vzbudila svetovú pozornosť v roku 2009, keď vo väzení zomrel Sergej Magnitskij. Ruský audítor a právnik bol nútený žiť v neľudských podmienkach a opakovane mu bola odmietnutá lekárska starostlivosť. Jeho bývalý nadriadený, Američan Bill Browder, viedol kampaň namierenú proti tým, ktorí sa na Magnitského smrti podieľali.
Browder nakoniec docielil toho, že americký Kongres a prezident Barack Obama schválili zákon, ktorý asi 12 ruských úradníkov vystavil rôznym vízovým a finančným obmedzeniam. Smrť právnika mala dopad aj na samotnú Butyrku, ktorá musela zlepšiť životné podmienky väzňov a predovšetkým lekársku starostlivosť.
Moskovské väzenia sú však aj naďalej preplnené. Situácia je tak ťaživá, že úrady zvažujú vybudovanie dvoch nových zariadení na okraji mesta.
Väznice v ruskom hlavnom meste podľa riaditeľa moskovskej väzenskej správy Sergeja Cyganova svoju kapacitu presahujú o 23 percent, čo znamená, že vo väzbe je o 2000 väzňov viac, ako povoľujú bezpečnostné predpisy. Podľa nezávislej aktivistky Anny Karetnikovej je štatistika oveľa horšia, počet väzňov vraj presahuje kapacitu o 30 až 40 percent.
Oficiálne má každý väzeň nárok na vlastnú posteľ a priestor o výmere štyroch metrov štvorcových. V skutočnosti sa ale žiadne takéto pravidlá v moskovských väzniciach nedodržiavajú. V Butyrke sa väzni často musia striedať v spaní na zemi. Výstavba nových väzníc však problém úplne nevyrieši.
Úrady podľa Karetnikovej chcú podozrivých držať za mrežami bez toho, aby šli na súd. Jeden starý muž podľa aktivistky v Butyrke takto strávil štyri roky.