Podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov Van der Bellen vyhral v pomere 53,3 percenta k 46,7 percenta.
"Áno, určite som spokojná,“ povedala Rakúšanka Eva na palube lietadla z Viedne do Bruselu. Tesne pred odletom ešte do posledných chvíľ na internete sledovala, ako sa vyvíja situácia. Keď videla, že Hoferov tábor v nedeľu priznal porážku, dokonca zatlieskala. "Je tiež dobré, že to nie je také tesné ako minule,“ pripomenula mladá Rakúšanka.
Hovorí o tom, že Van der Bellen už raz voľby vyhral. V máji porazil Hofera o 31-tisíc hlasov. Ústavný súd však výsledky zrušil pre nezrovnalosti pri sčítaní výsledkov.
Boj s vlnou populizmu
Tentoraz bolo víťazstvo oveľa jasnejšie. Van der Bellen pritom bojoval aj proti vlne radikalizmu, ktorá sa najvýraznejšie prejavila v brexite a pri výhre Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.
Ale populizmus je zásadne prítomný aj v regióne strednej a východnej Európy. Hofera, ktorý je zo strany, ktorú založil nacista, podporil bývalý český prezident Václav Klaus. A terajšia hlava štátu Miloš Zeman ho prijal na Pražskom hrade.
Populistická vlna určite nezmizne víťazstvom Van der Bellena v rakúskych prezidentských voľbách. Veď v rovnaký deň, ako on vyhral, taliansky premiér Matteo Renzi utrpel drvivú porážku v referende o ústavných zmenách a rezignoval.
"Možno získal Van der Bellen práve na tom, že po brexite a Trumpovi sa niektorí Rakúšania zamysleli. Azda ich to primalo, že viac zvažovali, či voliť pravicového populistu,“ uviedol pre Pravdu Reinhard Heinisch, šéf katedry politológie na Salzburskej univerzite.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že samotný Hofer sa ešte v deň volieb dištancoval od Nigela Faragea, bývalého šéfa Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Extrémistický euroskeptik vyhlásil, že Hofer by po výhre mohol vyhlásiť referendum o zotrvaní Rakúska v EÚ.
"Nie je to niečo, čo by som chcel. Požiadal by som pána Faragea, aby sa nemiešal do rakúskych záležitostí,“ vyhlásil Hofer v nedeľu.
Kandidát s princípmi
Podľa experta na populizmus Casa Muddeho z univerzity v Georgii víťazstvo Van der Bellena ukázalo, že radikáli stále majú v spoločnosti istý strop, ktorý sa im nemusí podariť prekonať. Udalosti posledných mesiacov sú síce podobné, ale nie sú úplne rovnaké a neznamenajú, že populisti automaticky preberú moc.
Brexit bol špecifický v tom, že sa hlasovalo o možnom vystúpení z únie. Teda o veľmi emocionálnej otázke a stalo sa to v Británii, čo je krajina s dlhou euroskeptickou tradíciou. Trump sa síce stane americkým prezidentom, ale demokratka Hillary Clintonová v skutočnosti vyhrala v počte získaných hlasov, keď ich má o 2,5 milióna viac.
"Existuje dominantná lekcia, ktorú si môžeme vziať z víťazstva Van der Bellena, ale aj z toho, že Clintonová získala viac hlasov ako Trump. Aj kandidát, ktorý zďaleka nie je dokonalý, dokáže vyhrať, keď ponúkne sociálno-kultúrny odkaz, ktorý zahrnie väčšinu ľudí,“ reagoval pre Pravdu Mudde.
"Inak povedané, populistická radikálna pravica je hlasom menšiny a je možné ju poraziť aj bez toho, aby ste sa snažili ulahodiť jej stúpencom a preberali jej agendu,“ tvrdí Mudde.
Na druhej strane je potrebné povedať, že prípad Rakúska je predsa len trochu špeciálny. Hofer je síce predstaviteľom krajnej pravice, ale jeho FPÖ je na miestnej politickej scéne desaťročia a dokonca bola už aj vo vláde.
Skutočnú zmenu tak predstavoval skôr Van der Bellen. Nezávislý kandidát, emeritný profesor ekonómie, ktorý je dosť vzdialený klasickým stranám rakúskeho establišmentu – sociálnym demokratom aj ľudovcom. Tí sa v Rakúsku od konca druhej svetovej vojny pravidelne striedajú pri moci.
Podľa Heinischa vo Van der Bellenov prospech hralo, čo bolo doteraz skôr výhodou populistov. "Sociálna mobilizácia bola na jeho strane, mal tisíce mladých dobrovoľníkov, ktorí boli aktívni na sociálnych médiách. Jeho stratégia vybudovať širokú koalíciu v spoločnosti bola úspešná,“ vysvetlil odborník.
"Van der Bellen vystupoval ako zásadový Európan, ktorý je pokojný a pôsobí prezidentsky. V časoch zmien, emócií a nestability vytvoril okolo seba auru rešpektovaného človeka. Je to stratégia, ktorá sa dá použiť aj v iných súbojoch s populistami. Potrebný je autentický a principiálny kandidát, ktorý dokáže pôsobiť sebaisto aj v turbulentných časoch, ale zároveň je relatívne čerstvou tvárou,“ uviedol Heinisch.
Van der Bellen po víťazstve uviedol, že bude prezidentom všetkých Rakúšanov. Zároveň však zdôraznil, že jeho víťazstvo prekračuje hranice krajiny. "Nie je prehnané, keď poviem, že dnes vidíme červeno-bielo-červenú vlajku Rakúska ako signál nádeje a zmeny. Červeno-bielo-červený signál z Rakúska pre všetky hlavné mestá Európskej únie,“ vyhlásil Van der Bellen, ktorý sa úradu ujme 26. januára 2017.
Krajná pravica vyčkáva
Víťazstvo Van der Bellena, na ktorom sa do veľkej miery podieľali ženy a mestskí voliči, na chvíľu asi umlčí reči o predčasných voľbách v krajine. Hlasovanie asi bude až v riadnom termíne v roku 2018.
Pre zeleného kandidáta hralo aj to, že Viedeň v posledných mesiacoch drasticky menila kurz, čo sa týka utečeneckej krízy. Prakticky zatvorila hranice a začala stavať ploty a rakúski politici pravidelne kritizovali prístup nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Migračná kríza je stále veľkou témou v médiách, ale už nie takou dominantnou.
"Nezabúdajme však, ako veľa voličov odovzdalo hlas kandidátovi radikálnej pravicovej populistickej strany,“ pripomenul pre Pravdu Thomas Meyer, politológ z Viedenskej univerzity. "FPÖ stále vedie v prieskumoch. Má okolo 35 percent, sociálni demokrati asi 27 percent. Takže v konečnom dôsledku to pre FPÖ nebol až taký zlý rok,“ dodal Meyer.