V čase neistoty visí otáznik nad problémovými talianskymi bankami, ktoré mal Renzi v pláne rekapitalizovať, a ktoré stále čakajú na nevyhnutnú finančnú injekciu. Dlžníci miestnym finančným domom nevedia splatiť úvery za 360 miliárd eur. Eurozóna by si pomoc Taliansku v takejto výške dovoliť nemohla. Zadlžené Grécko dalo z medzinárodnej pomoci na ozdravenie bánk okolo 40 miliárd eur a pôžičky pre Grécko poriadne otriasli spoločnou menou euro.
V prípade Talianska je všetko zatiaľ v rovine politických rizík, ktoré by sa však mohli naplniť. Hlavné opozičné strany, Hnutie piatich hviezd a Liga severu, ktoré pred referendom viedli ostrú kampaň za odmietnutie ústavných zmien, teraz presadzujú usporiadanie referenda o talianskom zotrvaní alebo odídení z eurozóny. Obdobné referendum, ale o zotrvaní alebo odídení z Európskej únie, bolo v júni vo Veľkej Británii, kde si Briti tesnou väčšinou zvolili tzv. brexit. Teraz si bežní Briti postupne po oslabení libry a zhoršovaní životnej úrovne začínajú uvedomovať negatívne dôsledky svojho rozhodnutia, je však už neskoro na to, aby niečo zmenili.
Odchod Talianska by bola silná rana pre spoločnú menu euro. „V prípade predčasných volieb existuje slušná šanca, že k moci sa môže dostať Hnutie piatich hviezd. Spolu s Ligou severu či Forza Italia mohli pretlačiť referendum o členstve v eurozóne. Verejná podpora eura v Taliansku je po Cypre najnižšia v celej eurozóne – iba mierne nad 50 percent,“ povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip.
Je otázne, či v krajine budú predčasné voľby. Nateraz sa javí ako riešenie technokratická vláda, ktorá by mala vládnuť až do konania ďalších volieb v roku 2018. „Nová vláda by sa mohla snažiť presadiť plán schválený Bruselom, ktorý je založený na bail-in (zodpovednosti akcionárov aj veriteľov). O svoje peniaze by mohli prísť státisíce ľudí, ktorí investovali do dlhopisov bánk,“ tvrdí Ižip.
Foto: Pravda, Graf: Graphic news
Podľa denníka Financial Times by sa do problémov malo teraz dostať osem talianskych bánk, najviac zasiahnutá bude Monte Paschi di Siena. Práve pre ňu mal Renzi pripravený plán navrhnutý JPMorgan s rekapitalizáciou v objeme 5 miliárd eur. Pre menšie banky tu bol plán s názvom Atlante, ktorý mal vytvoriť zlú banku.
Európska legislatíva nateraz nedovoľuje do problémových talianskych bánk naliať peniaze, lebo zlé hospodárske výsledky majú na svojich peňaženkách ako prví pocítiť vlastníci a veritelia súkromných bánk. Poskytnutie štátnej pomoci problémovým bankám upravuje článok 32 európskej bankovej smernice, a ten zatiaľ Taliansku dovoľuje pomôcť len najstaršej banke na svete Monte dei Paschi di Siena. Tento finančný dom je treťou najväčšou miestnou bankou. Odobrená štátna pomoc má dosiahnuť tri miliardy eur.
Samotné banky však stále hľadajú spôsoby, ako získať nový kapitál od veriteľov. Talianske finančné domy majú pobočky aj na Slovensku. „Pobočky UnicreditBank a VÚB banky na Slovensku určite zostanú. Stredoeurópsky región je z hľadiska bankových aktív ziskový a je tu aj nízky pomer nesplácaných úverov. Omnoho väčšie problémy sú v samotnom Taliansku, keďže tamojší trh ešte nedokázal plne vstrebať nesplácané úvery. My očakávame postupnú konsolidáciu a zlučovanie menších talianskych bánk do väčších celkov. Vďaka tomu by mohli dosiahnuť synergické efekty a úsporu nákladov,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Banková panika?
Dlžníci v Taliansku majú nesplatené úvery v spomínanej sume 360 miliárd eur. Na priblíženie, len niečo viac ako jedna desatina z tejto obrovskej sumy stačí na vyrovnanie celého dlhu Slovenska. Slovensku vytvorenie dlhu 41 miliárd eur trvalo 23 rokov a peniaze boli použité aj na vybudovanie automobilového priemyslu, postavenie diaľnic či Vodného diela Gabčíkovo.
Hodnota talianskych bánk na burzách spadla od začiatku roka o viac ako polovicu. „Veľkou neznámou je, čo bude teraz nasledovať. Jednoducho, do akej miery sa panika znášania strát rozšíri aj do zvyšku Európy. Taliansko nie je malý Cyprus,“ komentoval Ižip. Tvrdí, že napriek silným vyhláseniam nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho Nemecko nebude riskovať rozšírenie problémov na ich systémovú banku Deutsche Bank počas volebného roka.
Foto: Reuters, ALESSANDRO BIANCHI
Podobne Francúzsko nebude riskovať problémy s jej podkapitalizovanými systémovo dôležitými bankami pred jarnými prezidentskými voľbami. „A tak banková minipanika v Taliansku nemusí byť dôvodom na koniec sveta. Kým talianske voľby nevyhrá Hnutie piatich hviezd, budú sa európski politici správať ,racionálne' a držať status quo až do dôležitých budúcoročných volieb,“ dodal Ižip.
Únia je nateraz pokojná
Jeroen Dijsselbloem, šéf euroskupiny (ministri financií eurozóny), včera na ich pravidelnom stretnutí v Bruseli povedal, že sa ďalšej krízy neobáva. „Je to demokratický proces. A v zásade nijako nemení situáciu v ekonomike alebo v talianskych bankách. Problémy, ktoré máme dnes, sú rovnaké, ako boli včera,“ povedal podľa agentúry Reuters Dijsselbloem. Ministri pripomenuli, že celkovo bankový sektor v únii je teraz v oveľa lepšej kondícii ako pred rokmi, keď hrozilo, že problémové grécke banky so sebou strhnú aj ďalšie v Európe.
Faktom je, že v roku 2011 si Taliansko pri 10-ročných dlhopisoch požičiavalo pri dlhodobo neudržateľnom úroku 7 percent. Pred troma mesiacmi bol úrok pri rovnakom dlhopise len 1 percento, aby aj v dôsledku referenda stúpol na súčasné 2 percentá. Grécka kríza prišla až tak ďaleko, že banky stanovili dočasné limity na výber hotovosti. Až keď si Gréci priznali, že žijú nad svoje možnosti a prijali úsporné opatrenia, krajina sa vrátila k hospodárskemu rastu. Či Grécko pôžičky niekedy splatí, je však otázne. Iné riešenie ako pomoc Grécku však mohlo spustiť taliansku aj španielsku dlhovú lavínu spojenú s koncom celej eurozóny.
Nedávne výsledky záťažových testov, ktoré zverejnil Európsky bankový úrad EBA, ukázali, že banky pôsobiace v eurozóne sú na tom lepšie ako pred dvoma rokmi. Dokázali by prekonať aj prípadnú ďalšiu hlbokú recesiu.
Najhoršie však tento rok dopadla práve talianska Banca Monte dei Paschi di Siena. Medzi dvanástku najslabších spomedzi 51 testovaných sa zaradili talianska UniCredit, francúzska Société Générale, nemecká Deutsche Bank, belgická KBC alebo rakúska Erste Group. Investori hľadia v prípade bánk na to, či pomer kvalitného kapitálu k celkovému objemu poskytnutých pôžičiek dosahuje aspoň 4,5 percenta. V bankách, ktoré sú systémovo dôležité, je to 6,5 percenta, v niektorých dokonca 7,5 percenta. Inými slovami, čím vyšší kapitálový pomer, tým je banka stabilnejšia a zvyšuje sa tým takisto pravdepodobnosť, že v budúcnosti dokáže plniť svoje záväzky. Napríklad talianska Monte dei Paschi, ktorá skončila v hodnotení najhoršie, by v situácii hlbokej krízy mala zápornú hodnotu tohto ukazovateľa. To znamená, že by bola nútená skončiť.
Európsky bankový úrad tvrdí, že v tých bankách, ktoré skončili s horším výsledkom, síce nebude nutné okamžite zvyšovať kapitál, na druhej strane však akcionári nemôžu počítať s tým, že ich banka v blízkej budúcnosti zvýši dividendy. Banca Monte dei Paschi di Siena už krátko pred zverejnením výsledkov testov predstavila záchranný plán, ktorý počítal so zvýšením kapitálu o päť miliárd eur prostredníctvom nových akcií a tiež s odpredajom nesplácaných pohľadávok. Talianske ministerstvo financií vyjadrilo ešte pred referendom so záchranným plánom spokojnosť a upozornilo, že na podporu banky nebude potrebné vynaložiť žiadne štátne peniaze. Európska komisia uviedla, že plán Monte Dei Paschi na posilnenie kapitálu je úplne v súlade s pravidlami EÚ.
Matteo Renzi
- Stredoľavicový premiér Renzi presadzoval reformu ústavy, ktorá mala zjednodušiť systém vládnutia v krajine, ako nutnú pre zjednodušenie fungovania politického systému krajiny. Sám sa rozhodol s výsledkom spojiť svoju budúcnosť, čo de facto premenilo hlasovanie v plebiscit o samom Renzim.
- Na čele vlády strávil 1 017 dní, dlhšie to pred ním v histórii Talianskej republiky dokázali len traja premiéri.
- Pri nástupe do úradu premiéra vo februári 2014 po vnútrostraníckom palácovom prevrate bol Renzi vo veku 39 rokov historicky najmladším talianskym premiérom.
- Zo začiatku mal výraznú podporu verejnosti. Rodák z Toskánska si vytvoril imidž reformistu, ktorý sa chce rozísť s minulosťou. Renzi, ktorý nikdy nezasadal v parlamente, nedostatok politických skúseností nahrádzal charizmou a energiou.
- Jeho Demokratická strana (PD) v Taliansku v máji 2014 jasne triumfovala vo voľbách do Európskeho parlamentu.
- Tento rok v júni Renziho strana utrpela porážku v druhom kole miestnych volieb, prehrala okrem iného v Ríme a Turíne.
- Radikálne sa Renzi prejavoval v otázke migračnej krízy, ktorá tvrdo zasiahla Taliansko po zatvorení balkánskej cesty. Európskej únii pohrozil, že Taliansko prestane platiť do spoločného rozpočtu, ak jej štáty EÚ nepomôžu s utečencami. Krajiny východnej časti EÚ, ktoré odmietajú preberať utečencov na základe schválených kvót, by podľa neho mali prísť o európske dotácie.
- Renzi bol v rokoch 2004–2009 guvernérom provincie Florencia a potom do nástupu do premiérskeho úradu starostom Florencie.
- Fanúšik futbalovej Fiorentiny a milovník jazdy na bicykli je dobrým rečníkom a niekedy býval prirovnávaný k britskému expremiérovi Tonymu Blairovi či americkému prezidentovi Barackovi Obamovi.
- Narodil sa 11. januára 1975 vo Florencii, vyštudoval florentskú univerzitu. Skôr ako vstúpil do politiky, pracoval pre rodinnú marketingovú firmu.
- V mladosti býval futbalovým rozhodcom a hrával futsal.
- Renzi je ženatý, jeho žena je učiteľka, majú dvoch synov a dcéru.