Jednomyseľne prijaté uznesenie s názvom Orientácia v zložitých časoch aj ďalšie závery dvojdňového zjazdu v Essene ukazujú na témy, ktoré budú hrať dôležitú úlohu vo volebnej kampani pred parlamentnými voľbami na jeseň budúceho roka.
Už v utorok sa pre čo najširší zákaz úplného zahaľovania tváre vyslovila nemecká kancelárka a staronová predsedníčka CDU Angela Merkelová. Nosenie burek a nikábu, teda odevov, ktoré moslimským ženám zakrývajú celé telo, by podľa predstáv kresťanských demokratov malo byť zakázané napríklad v školách a škôlkach, na súdoch, na úradoch, pri demonštráciách alebo pri riadení auta.
CDU sa v uznesení tiež vyslovila za sprísnenie azylovej politiky a dôslednejší postup voči odmietnutým žiadateľom o azyl. Zároveň vylúčila zvyšovanie daní alebo zavedenie dane z majetku, o ktorej uvažuje napríklad strana Zelených.
Najsilnejšia nemecká parlamentná strana v stredu tiež vyzvala Turecko k dodržiavaniu migračnej dohody medzi EÚ a Ankarou a kritizovala obmedzovanie občianskych slobôd po letnom neúspešnom puči časti tureckej armády.
CDU ďalej žiada vytvorenie tranzitných zón pre utečencov v blízkosti hraníc alebo úpravu nemeckej ústavy, v ktorej by podľa predstáv strany mala stáť veta, že jazykom spolkovej republiky je nemčina.
Najväčšie spory sa viedli o úprave dvojitého občianstva, ktorá by sa v praxi dotkla najmä nemeckých Turkov. Dnes si v Nemecku narodené deti cudzincov môžu ponechať občianstvo svojich rodičov, ale aj to nemecké. Tesná väčšina delegátov ale schválila uznesenie, aby sa takéto deti po dovŕšení plnoletosti museli rozhodnúť len pre jedno z dvoch občianstiev.
Rozdelenie strany v tejto otázke podčiarklo vyjadrenie kancelárky Merkelovej, ktorá prijatý záver odmietla a vyhlásila, že v súčasnom volebnom období sa na tejto veci nebude nič meniť. Prípadný návrh by v parlamente pravdepodobne nenašiel dostatočnú podporu. Proti je sociálna demokracia a aj opozícia. Uznesenie v stredu kritizovali aj turecké spolky v Nemecku.
Kým v stredu sa zjazd CDU zaoberal predovšetkým programovým otázkam, v utorok riešil aj personálne otázky. Do čela strany si už po deviaty raz zvolil Angelu Merkelovú. Jej zisk – 89,5 percenta – bol ale najnižší za 11 rokov, čo je kancelárkou. Pozorovatelia to pripisujú najmä jej utečeneckej politike, s ktorou sa časť straníkov nezmierila.