Foto: Reuters
Podľa denníka Financial Times predsedníčka vlády uznáva, že krajiny únie budú sledovať vlastnú agendu pri rokovaniach. "Nechcú vidieť ďalších, ako uvažujú, že odídu a budú o tom hlasovať spôsobom, akým to urobila Británia,“ citoval Financial Times Mayovú s tým, že rokovania asi nebudú vždy príjemné. "Padnú rôzne slová. Myslím, že je pre nás dôležité budovať vzťahy s ľuďmi, s ktorými rokujeme,“ vyhlásila Mayová.
Proces by sa mal začať najneskôr koncom marca 2017. Takýto termín si vytýčila samotná Mayová. Británia vtedy aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy. Odvtedy budú všetci odrátavať čas. Rokovania o vystúpení majú totiž trvať najviac dva roky. Predĺžiť ich môže len Európska rada.
"Lisabonská zmluva jednoznačne predpokladá, že to budú dva roky. Takýto krátky časový úsek na ukončenie rokovaní dáva výhodu EÚ a hrá proti krajine, ktorá odchádza. Nie je to náhoda. Je to tak zámerne,“ reagoval pre Pravdu Han Dorussen, expert na európsku politiku a profesor na Essexskej univerzite.
Odborník pripomína, že tlak, ktorý vytvára striktný časový úsek, sa EÚ bude snažiť využiť vo svoj prospech. "Mayová a jej ministri zodpovední za brexit sa veľmi snažili, aby sa neformálne rokovania už začali. V zásade by to predĺžilo dvojročnú periódu. Zo zjavných dôvodov EÚ nepristúpila na takúto lesť. Británia potom nemala inú šancu, len ohlásiť, kedy spustí článok 50,“ tvrdí Dorussen.
Na celý proces pritom bude mať vplyv množstvo vonkajších aj vnútorných faktorov. V samotnej Británii nie je jasné, či so začatím rokovaní o vystúpení krajiny bude musieť súhlasiť aj parlament, ako o tom rozhodol súd. Vláda sa proti verdiktu odvolala. Teraz sa tým zaoberá Najvyšší súd. Jeho rozhodnutie by malo byť známe už čoskoro.
Britský parlament v stredu súhlasil s časovým plánom vlády spustiť článok 50 do 31. marca 2017. Zároveň má kabinet predstaviť podrobné plány, ako budú rokovania vyzerať a čo chce v nich dosiahnuť. Otázkou je aj to, akú úlohu, ak vôbec nejakú, budú zohrávať v tomto procese Škótsko, Severné Írsko a Wales.
A potom sú tu vonkajšie faktory. V súvislosti s brexitom sa najviac spomína prístup Británie na jednotný trh EÚ a nejaká forma obmedzenia pracovnej migrácie únie, ktoré bude Londýn určite požadovať. Brusel a členské štáty majú zatiaľ v tomto jasný postoj. Podľa nich Británia nemôže obmedziť voľný pohyb osôb, keď chce byť súčasťou jednotného trhu.
Problém je však oveľa komplexnejší. "Krajiny východnej Európy majú záujem o ochranu voľného pohybu ľudí, minimálne v tejto chvíli. Niektoré západoeurópske štáty by zase rady videli, aby čo najviac investícií, ktoré prúdili do Británie, začalo smerovať na kontinent, najmä čo sa týka mimoriadne ziskového bankového sektora,“ pripomenul Dorussen.
"Vidím dva možné scenáre. Prvým je tvrdý brexit, keď rokovania zlyhajú a budú nepriateľské, podobne, ako to bolo s grexitom v roku 2015,“ uviedol pre Pravdu Miguel Otero-Iglesias, expert na politiku a ekonomiku EÚ z Kráľovského inštitútu-Elcano v Madride.
"Alebo príde k dočasnej dohode, ktorá umožní rokovania predĺžiť aj na veľa rokov. Ak sa medzitým EÚ nerozpadne, je celkom pravdepodobné, že sa Londýn rozhodne v istom momente vrátiť sa do únie, aby si zachoval prístup na jednotný trh. Veď, ako povedal aj minister financií Philip Hammond, nikto v Británii nehlasoval za to, aby bola krajina chudobnejšia,“ pripomenul odborník.