Z tesného predbežného výsledku volebná komisia až do včerajšieho podvečera nebola schopná vylúštiť, či najsilnejšie parlamentné zastúpenie bude mať desať rokov vládnuca VMRO-DPMNE, čo je krkolomná skratka, za ktorou sa skrýva zložitý názov národno konzervatívnej strany expremiéra Nikolu Gruevského, alebo sociálna demokracia opozičného vodcu Zorana Zaeva.
Po zrátaní 99,7 percenta hlasov síce pravica viedla o niečo vyše jedného percenta pred ľavicou, pri rozdelení krajiny do šiestich volebných obvodov však konečný počet mandátov stále nebol zrejmý. Pravda, obaja lídri, ktorých animozita v uplynulých dvoch rokoch priviedla bývalú juhoslovanskú republiku takmer na pokraj občianskej vojny, už v noci na pondelok videli dôvod na oslavy.
„VMRO-DPMNE je víťazom týchto volieb,“ vyhlásil Gruevski. „Kríza sa musí skončiť a Macedónsko musí napredovať, to je náš hlavný cieľ,“ dodal.
Zaev však na základe vlastných prepočtov rátal s tým, že sociálni demokrati budú mať o jedno poslanecké kreslo viac než Gruevského strana. „Radujte sa, oslavujte život, režim padol! Celý svet musí pochopiť, že dnes sme písali dejiny,“ povedal podľa portálu Balkan Insight svojim jasajúcim stúpencom zhromaždeným pred sídlom vlády v Skopje.
Analytici však pripomínali, že či už jeden z rivalov bude mať 51 mandátov a druhý 50, vládnuť bude ten, kto v 120-miestnom parlamente získa na svoju stranu viac Albáncov. Albánci tvoria v Macedónsku asi tretinu obyvateľstva. Ich dosiaľ najsilnejšia strana, ktorá desať rokov bola Gruevského koaličným partnerom, tentoraz zaznamenala výrazné straty.
Okrem nej sa do parlamentu dostali aj ďalšie tri opozičné albánske zoskupenia. S ich prípadnou podporou by Zaev zrejme mohol reálne pomýšľať na prevzatie moci. Na skutočne stabilnú väčšinu to však vzhľadom na rivalitu medzi albánskymi stranami asi stačiť nebude, predpovedá politológ Jasmin Mujanovič. „Je nepravdepodobné, že by Macedónsko v blízkom čase prekonalo krízový stav,“ poznamenal pre Financial Times.
Šancu na veľkú koalíciu s účasťou Zaeva a Gruevského, ktorí si v kampani vzájomne nadávali do kriminálnikov, banditov, mafiánov a zradcov, pozorovatelia nevidia. Ich boj o moc preto ešte môže byť dramatický.
„VMRO-DPMNE sa nebude chcieť vzdať, keďže tu nejde iba o moc, ale vzhľadom na obvinenia, ktorým predstavitelia vládnej strany čelia, aj o skladanie účtov. Ak prídu o moc, bude im hroziť, že skončia za mrežami, ak sa udržia, môžu sa postarať o to, aby sa na škandály zabudlo,“ pripomenul pre Deutsche Welle rakúsky expert na Balkán Florian Bieber. Podobne vysoká je podľa neho stávka aj na strane sociálnych demokratov: „Ak podľahnú, s veľkou pravdepodobnosťou ich ešte viac vytlačia na perifériu.“
Foto: SITA, Boris Grdanoski
Konflikt medzi vládou a opozíciou otriasa Macedónskom od februára minulého roku, keď Zaev začal bombardovať Gruevského závažnými odhaleniami. Tie sa opierali o prepisy nahrávok, usvedčujúcich premiéra a jeho spolupracovníkov zo zneužívania moci, volebných prechmatov, manipulácie s tendrami a dokonca i z ovplyvňovania vyšetrovania prípadu protivládneho demonštranta, ktorého ubil na smrť policajt.
Zaev tvrdí, že záznamy, ktoré získal od „vlastenca z domácich bezpečnostných štruktúr“, sú dielom macedónskych tajných služieb, ktoré nezákonne odpočúvali približne dvadsaťtisíc ľudí – nielen kritikov vlády, novinárov, prokurátorov a sudcov, ale aj západných diplomatov. Gruevski sa obhajoval tým, že odpočúvania majú na svedomí nemenované cudzie tajné služby a zverejňované nahrávky sú technicky upravené.
Mohutné protivládne demonštrácie, pre ktoré sa zaužívalo označenie „pestrofarebná revolúcia“, napokon Gruevského donútili k tomu, aby rezignoval a na vyjednávaniach pod patronátom EÚ pristúpil na vypísanie predčasných volieb.