Kanadská Miss World: Buďte na Čínu tvrdí a získate rešpekt

Čo sa pred rokom stalo, prečo ste sa nemohli dostať na celosvetové finále súťaže Miss World v Číne?
Mala som reprezentovať Kanadu. Do Číny som sa však nedostala. Neudelili mi víza a Peking ma vyhlásil za nežiaducu osobu. V skutočnosti som ani nikdy nedostala pozvánku na súťaž, na základe ktorej som mala žiadať o víza. Po mesiacoch naťahovania som vlani koncom októbra už vedela, že ostatné účastníčky pozvali. Len mňa nie (finále súťaže Miss World sa konala 19. decembra 2015, poz. red.). Vtedy som si povedala, že pôjdem do Číny aj tak. Letela som do Hongkongu. Snažila som sa dostať do Číny na základe možnosti udelenia víz pre kanadských občanov. Bolo to presne podľa pravidiel, ale nepomohlo to.

Mali ste plán, že keby ste sa predsa len dostali na súťaž, prednesiete nejakú reč o ľudských právach?
V skutočnosti nie. Ja sa veľmi necítim ako ľudskoprávna aktivistka. Asi by som ňou ani nebola, keby sa čínske úrady nevyhrážali môjmu otcovi. Je mi jasné, že to, čo sa stalo na Miss World, upriamilo na mňa pozornosť. Nemala som však žiadny plán, že by som na súťaži krásy nejako prehovorila. Rozmýšľala som nad tým, že by som bola hlasom tých, čo ho nemajú. Bolo to však veľmi vágne.

Niečo v zmysle, že je potrebný celosvetový mier?
Áno. Niečo podobné.

Už ste sa však stali hlasom a tvárou ľudskoprávneho hnutia. Vystupujete vo filmoch o týchto témach. Budete v tom pokračovať?
Pracujem na filmoch, ktoré upozorňujú na porušovanie ľudských práv. Je to pre mňa zaujímavé, že ako herečka stvárňujem takéto postavy. Keď som sa dostala do súčasnej situácie, tak za mnou prišlo množstvo ľudí, ktorí o tom chceli hovoriť. Uvedomila som si, že by bolo potrebné urobiť obrovské množstvo vecí. Nie som si však istá, či chcem pokračovať po ceste ľudskoprávneho aktivizmu. Chcem využívať moje umenie na to, aby som upozornila na takéto témy. Je to pre mňa lepší spôsob. Skutočne nie som nejako mimoriadne politicky zameraný človek.

V USA na Miss World plánujete nejakým spôsobom upozorniť na ľudské práva?
Chcela by som to urobiť. Plánujem spomenúť vynucované odoberanie orgánov ľuďom. Chcem to urobiť pre tých, s ktorými som prišla do styku. (Linová hrá vo filme o tejto téme z Číny s názvom Krvácajúce ostrie, poz. red.). Je to aj preto, čo sa stalo minulý rok. Mala by som niečo povedať, keď som v takejto pozícii a mám hlas. Nebudem príliš rozmýšľať nad tým, čo to prinesie. Nech sa stane, čo sa stane. Chcem však upozorniť, že k takým veciam vo svete dochádza.

Reaguje na vás čínska komunita v Kanade? Aj keď ste nechceli byť aktivistkou, ste teraz známa.
Mnohí v čínskej komunite hovoria, že som urobila niečo skvelé a že v tom mám pokračovať. Ale verejne sa vyjadruje len málokto. Ľudia sa boja, že ich príbuzní v Číne by mohli mať problémy.

Obávate sa aj vy?
Som v Kanade, tak veľmi nie. Na internete však čelím vyhrážkam. Čína má na to ľudí. Je to ako armáda, ktorá útočí na iných. Nie je to príjemné. Ale okrem toho v Kanade nemám starosti. Obávam sa však o svojho otca, ktorý žije v Číne.

Odišli ste z Číny, keď ste mali 13 rokov. Aké na ňu máte spomienky?
Je to pre mňa veľmi zaujímavé. Formovala ma čínska spoločnosť a moja mama. Ona sa ma ako univerzitná profesorka snažila naučiť aj iné veci, ako sme mali v škole. Uvedomovala si, že vzdelávací systém krajine sa podobal na vymývanie mozgov a nebol veľmi dobrý. Hodiny politickej náuky sa začali ešte v škôlke, kde sme sa učili oslavovať komunistickú stranu. V škole som bola aj líderkou študentov. Takže som svojím spôsobom pomáhala učiteľom a vláde s istou indoktrináciou.

Ako to vyzeralo?
Bolo to asi podobné, ako to robia iné režimy. Hovorili nám, že komunistická strana je nám bližšia ako vlastná rodina a musíme k nej byť lojálni. Pozerali sme propagandistické filmy o tom, ako vláda zaútočí na jej údajných nepriateľov. Neboli to správy, bolo to mimoriadne politické. Hovorilo sa v nich aj napríklad o hnutí Fa-lun-kung a o prostitúcii v rámci neho. Študenti to museli pozerať, hoci je to úplné klamstvo. Bol to pre mňa bod zlomu. Ponúkali nám klamstvá. Keď som prišla do Kanady, snažila som sa získavať informácie o Fa-lun-kung, o demokratických lídroch, o masakre na Tchien-an-men v roku 1989. Pochopila som, O. K., svet je iný, ako nám ho ukazovali.

Nedávno dalajláma navštívil Slovensko a stretol sa s prezidentom Andrejom Kiskom. Peking sa potom vyhrážal, že to bude mať následky. Vy máte skúsenosť, keď sa vás Čína pokúša šikanovať. Akú by ste mali radu pre štáty, ktoré tomu čelia?
Čína je dôležitá krajina a všetci to chápu. Lenže viete, čo si ľudia už príliš neuvedomujú? Čína nás potrebuje, musí s nami obchodovať. Je to nevyhnuté pre čínsku ekonomiku. Peking sa snaží vytvoriť taký obraz, že krajiny ho nesmú kritizovať za ľudské práva, lebo inak s nimi nebude obchodovať. A vlády sa potom týmto ospravedlňujú, že nehovoria o ľudských právach, lebo by to vraj poškodilo vzťahy s Čínou. To však nemá nič spoločné s realitou. Čína s nikým úplne neprerušila vzťahy len preto, že krajina rozprávala o ľudských právach. Príkladom je nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá to robí. Keď budete na Čínu tvrdí, zaslúžite si jej rešpekt.

Ako sa pripravujete na súťaž Miss World?
Som na to v podstate sama, lebo idem na súťaž po roku a kanadská Miss World práve mení svoju štruktúru. Spoločnosti, ktorá mi sponzorovala šaty, sa Čína vyhrážala, tak od toho ustúpila. Našla som však kanadskú firmu, ktorá ma podporuje. Je to skvelé.