Summit dá bodku za slovenským predsedníctvom

, 15.12.2016 08:20
utečenci, líbya
Záchranári na líbyjskom pobreží nesú telo migranta, ktorý zomrel pri pokuse dostať sa do Európy. Migrácia do EÚ bude témou aj na dnešnom summite EÚ. Autor: ,

Historicky prvé slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sa pomaly končí, pamätné však budú skôr udalosti, ktoré sa v uplynulom polroku diali. Aj tie ovplyvnia diskusiu lídrov EÚ na dnešnom summite v Bruseli. Situácia v Sýrii, pokračujúca migračná kríza, ale najmä víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.

„Slovenské predsedníctvo bolo úspešné hlavne na pracovnej úrovni, ale ničím extra špeciálne, že by sa naň o pár rokov nejakým spôsobom spomínalo ako na výnimočné predsedníctvo. Skôr budú pamätné americké voľby," zhodnotil pred summitom analytik pražského Inštitútu pre európsku politiku Europeum Vladimír Bartovic. Aj mimoriadny septembrový bratislavský summit bez Veľkej Británie, ktorý mal spustiť tzv. bratislavský proces, Bartovic vníma rozpačito. „Myslím si, že ten proces veľmi rýchlo upadne do zabudnutia," dodal.

Ale práve víťazstvo Trumpa a obavy, že sa v budúcnosti oslabia americké záväzky voči NATO, viedli k tomu, že na summite sa bude rokovať aj o posilnení európskej obrannej politiky. „Je plán zaviesť stálu posilnenú spoluprácu v tejto oblasti pre tie členské štáty, ktoré majú o to záujem. Nebude sa prijímať nijaké rozhodnutie, ale táto téma už nie je tabu, ako to bolo pred pár rokmi," vysvetlil Bartovic. Proti užšej spolupráci v tejto oblasti vystupovala najmä Británia, ktorá sa však, naopak, chystá po júnovom referende z EÚ vystúpiť. Podľa Bartovica je práve oblasť obrany tou, kde sa má rozvíjať spolupráca vnútri EÚ. „Zodpovedá to aj tomu, čo žiadajú občania EÚ, teda posilnenie bezpečnosti," dodal Bartovic.

Migrácia a princíp solidarity

Jednou z hlavných priorít slovenského predsedníctva bola téma migrácie a ochrany vonkajších hraníc EÚ. Táto nebude chýbať ani na summite. „Neočakávam prevratné výsledky. Summit skôr v deklaratívnej rovine potvrdí napríklad to, že treba pokračovať v napĺňaní dohody s Tureckom, treba intenzívne riešiť situáciu v Stredozemnom mori, snažiť sa uzatvárať dohody s krajinami, odkiaľ migranti pochádzajú a to, že správnou cestou je posilňovanie vonkajšej ochrany hraníc," predpokladá Bartovic.

Lídri EÚ budú mať na stole aj tému reformy spoločného azylového systému a toho „ako uplatňovať princípy zodpovednosti a solidarity". Pokrok v tejto otázke, kde Európska komisia navrhovala trvalý mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl v krízových situáciách, sa rozhodne neočakáva. „Princíp zodpovednosti a solidarity každý vníma inak," podotkol Bartovic. Pripomenul tiež, že iniciatíva tzv. flexibilnej solidarity, o ktorej sa slovenské predsedníctvo snažilo presvedčiť ostatných, bola neskôr premenovaná na „efektívnu solidaritu", ale okrem štátov visegrádskej štvorky nenašla veľký ohlas.

Dohoda s Tureckom

Počas slovenského predsedníctva sa podarilo dotiahnuť vznik Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, na základe fungujúcej dohody s Tureckom sa zároveň znížil počet ľudí prichádzajúcich na grécke ostrovy. Kým pred uzavretím dohody v marci denne prichádzali do Grécka tisíce migrantov, v súčasnosti je to podľa šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera priemerne 90 ľudí.

Vzťahy s Tureckom budú mať lídri EÚ nepriamo na stole aj dnes. Rakúsko totiž tento týždeň pre vývoj v Turecku po pokuse o prevrat vyzvalo na zmrazenie pokračovania v prístupových rozhovoroch s touto krajinou. Podobný postoj dal najavo aj europarlament. „Myslím si, že lídri urobia všetko pre to, aby sa tejto debate vyhli, lebo nechcú ešte viac pichať do osieho hniezda. Podľa mňa je však prístupový proces Turecka už dlhodobo zastavený a snahy Rakúska oficiálne ho zmraziť sú skôr formálne," myslí si Bartovic.

Ak by však EÚ rozhovory aj oficiálne zmrazila, turecký prezident by to podľa Bartovica mohol využívať pri ovplyvňovaní svojich voličov ako argument typu – EÚ nás nerešpektuje. Únia by podľa neho oficiálne pozastavila rokovania napríklad v prípade, ak by Turecko zaviedlo trest smrti. „To už je taká vec, kde by EÚ ani nemala na výber. Bolo by to porušenie všetkých princípov, na základe ktorých EÚ funguje," dodal.

Migračná kríza sa však napriek dohode s Tureckom nekončí. Aj Juncker deň pred summitom pripomenul, že pomoc teraz potrebuje najmä Taliansko. Počet migrantov, ktorí tam tento rok prišli, je vyšší ako vlani. „Nenecháme v tom Taliansko osamotené," vyhlásil Juncker. Pomoc, ktorú Taliansko vynaloží na migrantov, by nemala byť započítaná do jeho rozpočtových záväzkov. Predpokladá sa tiež, že summit v tejto súvislosti zdôrazní potrebu podporiť líbyjskú pobrežnú stráž. V návrhu záverov summitu sa podľa agentúry ČTK spomína možnosť, že by EÚ podporila návraty tých migrantov, ktorí uviaznu na líbyjskom pobreží.

Na programe bude aj situácia na Ukrajine. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande majú kolegov oboznámiť s plnením mierových dohôd z Minska. Ich naplnením EÚ podmieňuje aj zrušenie sankcií voči Rusku. O predĺžení protiruských sankcií, ktoré teraz platia do konca januára, sa na summite rokovať nebude. „Aj to je otázka, ktorá štáty EÚ rozdeľuje," pripomína Bartovic. Podľa zdrojov ČTK však slovenské predsedníctvo príslušnú procedúru spustí zrejme už v piatok tak, aby sa o predĺžení rozhodlo na budúci týždeň.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#summit #predsedníctvo v Rade EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku