Niektorí volitelia už dali verejne najavo, že nemajú v úmysle odovzdať hlas Donaldovi Trumpovi, hoci by preňho ruku zdvihnúť mali. Hlasovanie sa tradične uskutoční tretí decembrový pondelok, šanca na „sprisahanie“ proti Trumpovi je ale podľa spoločného názoru amerických médií malá.
V dvojstupňovom volebnom systéme o hlave štátu nerozhoduje prostý počet odovzdaných hlasov, v ktorom zvíťazila Trumpova protikandidátka Hillary Clintonová. Z každého štátu sú namiesto toho v Kongrese úmerne zastúpení takzvaní volitelia, ktorí by sa pri hlasovaní mali všetci podriadiť výsledkom volieb vo svojom domovskom štáte.
V 29 amerických štátoch a hlavnom meste Washingtone sú dokonca takýmto postupom viazaní miestnym (nie federálnym) zákonom. Hlasovanie voliteľov preto býva považované za formalitu, tentoraz však zanietení odporcovia Trumpa dúfajú v rebéliu. Triezve predpovede ich šance považujú za mizivé.
O vzbure sa začalo špekulovať bezprostredne po Trumpovom prekvapivom víťazstve. Aj v minulosti však pri prezidentských voľbách dochádzalo k prípadom, keď sa niektorý voliteľ svojej misii vzoprel a dal hlas inému kandidátovi. Išlo ale len o jednotlivcov a ich postup nebol spájaný s masovými obavami o politickú líniu budúcej hlavy štátu. Konečný verdikt nakoniec disidenti z radov voliteľov nikdy neovplyvnili.
Oficiálni vzbúrenci sú zatiaľ len dvaja
V tohtoročných voľbách zatiaľ vzburu proti tradíciám ohlásila len hŕstka voliteľov. Jedným z nich je texaský republikán Christopher Suprun, ktorý dúfa, že sa k nemu nakoniec pridajú aj ďalší kolegovia. Zatiaľ sa k nemu pridal len republikán z Houstonu Art Sisneros, ktorý na svoju misiu rezignoval, vraj z náboženských dôvodov.
Na zvrátenie očakávaného výsledku by odporcovia Trumpa potrebovali 37 voliteľských hlasov. Trump si vo voľbách zaistil hlasy 306 voliteľov, Clintonová 232. Na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina, teda 270 hlasov.
Skúsiť inú metódu sa rozhodli traja volitelia zo štátu Colorado, kde vyhrala Clintonová. Hoci sú všetci demokrati, postavili sa proti volebnému zákonu a požiadali súd, aby mohli hlasovať inak. Nechcú dať hlas Trumpovi, ale inému republikánovi v nádeji, že povzbudia rebéliu v tábore republikánskych voliteľov, ktorí sa potom k nim pripoja. Súd im však nevyhovel a pohrozil, že ak odmietnu hlasovať podľa mandátu, nahradia ich inými.
Žaloby proti zákonom o povinnom hlasovaní prerokúvajú aj súdy v Kalifornii a v štáte Washington, nie je však jasné, či verdikt padne do budúceho pondelka.
Voči Trumpovi republikáni nemajú alternatívu
Problémom je tiež fakt, že prípadní republikánski povstalci zatiaľ nemajú jasno, za koho by vlastne namiesto Trumpa mali hlasovať. Zdvihnúť ruku za Clintonovú vraj väčšinou odmietajú, vhodný kandidát John Kasich, guvernér štátu Ohio a porazený v republikánskych primárkach, ponuku vzbúrencov odmietol.
Niektorí volitelia sa snažia zneistiť kolegov aj inou cestou. Desať z nich – deväť demokratov a jeden republikán – vyzvalo šéfov amerických špionážnych služieb, aby im poskytli informácie o stykoch členov Trumpovho tímu s Ruskom. Pomôžu im vraj v rozhodovaní, či je Trump pre úrad prezidenta spôsobilý.
Iniciátori tejto akcie využili debaty okolo údajných útokov ruských hackerov na servery amerických politických strán počas volebnej kampane. Podľa kritikov je to len ďalší pokus, ako spochybniť Trumpovo volebné víťazstvo.
Ak by žiadny z kandidátov budúci pondelok nadpolovičnú väčšinu voliteľských hlasov nezískal, bude o budúcom prezidentovi hlasovať Snemovňa reprezentantov, čo sa však stalo len v rokoch 1800, 1824 a 1836. Platilo by pritom, že každý z 50 štátov Únie má jeden hlas. Poslanci hlasujú dovtedy, kým prezidenta nezvolia.
Ak nestihnú ústavný termín inaugurácie (poludnie 20. januára), stáva sa úradujúcim prezidentom zvolený viceprezident. Pokiaľ ani toho volitelia (a po nich ani Senát) v zákonnom termíne nezvolia, plní dočasnú rolu hlavy štátu šéf Snemovne reprezentantov. To sa v dejinách USA zatiaľ nikdy nestalo.